(Klaňanie troch kráľov, Primavera, kde sa objavujú tri grácie, Pallas Aténa a Kentaur, Venuša a Mars, najznámejšie Zrodenie Venuše)
Filippino Lippi (1457-1504) a Piera di Cosimo (1462-1521)
vytvorili diela, ktoré oznamujú skorý prechod k vrcholnej renesancii.
Za prechod od rannej k vrcholnej renesancie sa zaslúźil geniálny Leonardo da Vinci (1452-1519)bol takzvaný všeumelec a univerzálny vedec. Venoval sa od spevu a skladania básní, cez maliarstvo a sochárstvo až po výrobu a vynálezy zbraní. Vo svojom vedeckom bádaní skúmal oblasti ako anatómia, optika, mechanika, botanika, hydrostatika a iné. Napísal knihu o maliarstve. Medzi jeho diela patrí napríklad Madona v skalách, nástennú maľbu Poslednej večere v milánskom kláštore, kolosionálny Jazdecký pomník Francesca Sforzy, ktorý zostal nedokončený. Svoj ideál ženskej krásy stelesnil v podobizni Mony Lisy Giocondy. V Miláne založil maliarsku školu, ktorá ovplyvnila severoitalskú maľbu. 16. storočie- vrcholná renesancia
Začína sa najväčší rozkvet renesancie a to nielen v Taliansku, ale aj v celej Európe. Od tých čias sa stáva umenie neuveriteľne celistvým a hoci sa naďalej vyvíja a hľadá rozličné alternatívy, zachováva si v celku až do 19.str. jednotné charakterové črty. Umelci už nechodili do Ríma študovať antická pamiatky, ale tam vytvárajú nové diela. V Leonardovom učení pokračoval jeho žiak Bernardino Luini (1485-1532). Maľoval sladko a sentimentálne. Stal sa hlavným predstaviteľom cítenia typického pre 2. fázu obrodenia v severnom Taliansku(hlboký zmysel pre život a skutočnosť a skvelá schopnosť sa konkrétne vyjadrovať). Moderným pôvabom spracoval starú giottovskú tematiku panny Márie, no taktiež maľoval pohanská fresky a výjavy zo života svätých.
Ďalšia generácia sa preslávila omnoho viac vďaka Rafaelovi (1483-1520), žiakovi záhadného Sodomy, ktorý vo svojej tvorbe dovŕšil dlhý vývoj talianskeho maliarstva. Príznačná je preňho vláčna oblosť a aj sila typická pre sevorotaliansku školu. Používa takzvanú radostnú farebnosť a dramatickú úlohu má svetlo(Rytierov sen, Tri grácie). Séria obrazov Madony s dieťatkom patrí k najväčším skvostom umeleckého dedictva. V sieňach vo vatikánskej della Segnatura zobrazil: Aténsku školu, Dišputu, Parnas a bolestnú omšu. Pri portrétovaný boli jeho esami prirodzené postavy a rafinovaná jednoduchosť (Žena s jednorožcom, La Fornalina). V posledných rokoch sa snažil prekonať sám seba novým, jemu cudzím, štýlom. Občas totiž napodobňoval Michelangela, ale dosiahol iba priemerné výsledky (Kristus s krížom). Umrel v deň svojich narodenín na Veľkonočný Pondelok iba ako 38-ročný. Ďalší veľký umelcom sa stal Michelangelo (1475-1564), hoci nebol maliarom a ani sa ním nechcel stať. Od svojho učiteľa –Luca Signorelliho, prebral odvážne perspektívne skratky, veľkomyselnosť kresieb bez prílišných detailov a dynamickosť.