Pápež Július II ho poveril výzdobou sixtínskej kaplnky. Námety čerpal z počiatok ľudského rodu (stvorenie, prvý hriech, vyhnanie z raja, potopa,..). Keďže nemal dostatok skúseností so stenomaľbou, musel fresky neraz prerábať (dokonca mu 1/3 už dokončenej práce začala plesnivieť). Takéto neustále problémy majú za následok aj čiastočnú pochmúrnosť kresieb. Odhalená bola v roku 1512 na ´dušičky´. Július poprosil Michelangela aby do fresiek pridal noblesnú zlatú farbu, čo však omietol s vysvetlením, že to sú svätci, ktorí bohatstvom opovrhovali. manierizmus
Charakteristickým umeleckým hnutím v 16. str. bol pravdaže manierizmus, formálneho hľadiska sa vyznačoval najmä úsilím o rafinovanosť v kompozícii, v kresbe figúr, ktoré sa predlžujú a nadobúdajú hadovitý a špirálovitý tvar a v poetických účinkoch svetla a farby.7 Otcom manierizmu bol Michelangelo, ktorý mal na svojich súčasníkov taký obrovský vplyv, že mu máloktorí odolali. Manierizmus nebol spontálnym umením, naopak riadil sa jasnými vyhranenými predstavami a mal k dispozícii neobyčajne rozvinutú teoretickú literatúru. V spoločnosti sa začínajú preukazovať materialistické a realistická názory. V Nizozemsku to vyvolalo vznik znepokojujúceho erotizmu Bartholomaea Sprangera a rozvoj figurálnych špekulácií Cornelisa a Goltzia. Vo Florencii mali na rozvoji zásluhu Rossa Fiorentina, Primaticcia, Portormo a Bronzino.
Portormo (1494-1556)- Jacopo Carrucci sa učil u Leonarda a od akademického klasicizmu sa odklonil vďaka štúdiu Dűrerových malib. Vyznačoval sa Novou farebnou škálou, svetelnosťou a melanchóliou. Na sklonku života ho po veľkej sláve všetci opustili. Bronzino (1503-1572) –Agholo di Torri si osvojil techniku presnej toskánskej línie, usiloval sa o dosiahnutie dokonalej abstraktívne izolovanej formy, ktorá vrcholí v alegóriách (Venuša, Kupido). Francesca Mazzol- najvyberanejší prejav manierizmu-elegantné vyšpekulované figurálne kompozície (príbeh diany a Aktoona).
Do konca sa hnutie vyznávajúce poetiku iracionality a absurdnosti, neprestajne oscilujúce medzi pohantskou erotikou a mystickou náboženskou inšpiráciou a večne hľadajúce krásu plnú klamlivosti a rozporov.8
benátky
Benátky vďaka svojim tvralým vzťahom k orientu zostali dlho verné byzantskému umeniu. Ale Tizianove a Giorgioneho obrazy n´m svojím myšlienkovým i formálnym bohatstvom veľa ráz pripadajú ako diela nejakej helenistickej školy, ktorá akoby pretrvala do ich čias a rozvíjala sa cez celé stáročia. diela sú antické i moderné zároveň. V polovici 15. str.