Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesancia (seminárna práca)
Dátum pridania: | 11.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | donalda | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 497 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 38.1 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 63m 30s |
Pomalé čítanie: | 95m 15s |
je benátska maľba ešte gotická, i keď niektorí umelci preberajú isté prvky z florentského maliarstva a iní spájajú vo svojej tvorbe okázalú dekoratívnosť s priestorovými prvkami. Článkom, ktorý spája predchádzajúce obdobie a novou etapou, ktorá sa v Benátkach začína, boli bratia Belliniovci (Giambellino, Gentila a synovec Giorgione, ktorý sa neskôr stal tizianovým učiteľom). Zrejme vplyvom Ggiambellina prenikli do benátskeo umenia vplyvy flámskeho maliarstva, čo spôsobilo nielen štúdium flámskej tvorby, ale najmä osobný vplyv a prítomnosť Dűrera a Antonella da Messina (1430-1479), ktorý priniesol novú techniku olejomaľby. Giorgione Bellini prebral používanie hranatej drapérie a odrážanie silnej osobnosti v tvárach a tajomnej duše. (Alegória očistca, Madona s dieťaťom)
Ďalšie generácie vynikajú väčšou brilantnosťou a zmyslom pre svetlo, ale aj väčšou strojenosťou a sentimentálnosťou. Benátska maľba by bola asi uviazla v neprestajnom opakovaní tých istých námetov a napriek svojej nádhernej farebnosti by sa ocitla v stagnácii, nebyť geniálneho umelca, ktorý túto situáciu úplne zmenil. Giorgione da Castelfranco- Giorgione (1487-1510), ktorý bol dostatočne úprimný, aby vyjadril svoje city bez príkras a dostatočne odvážny, aby maľoval bohaté a slobodné renesančné Benátky. V obraze Madona so sv.Liberátom a sv. Františkom portrétoval svoju nevernú milenku. Bolo o ňom známe, že miloval život, ženy a hudbu. 1507 začal maľovať moderným štýlom, zrejme pod Leonardovým vplyvom, čo znamenalo začiatok giorgioneizmu (krajiny pulzujú životom a citom, stromy znázorňuje tlmenými hmotami, čo je úplný protiklad Tizianových stromčekov s jemným lístím, svetlá a tiene sú pôsobivejšie). (Spiaca Venuša, obzvlášť sugestívna- Búrka, Koncert v prírode, traja filozofi- personifikácia troch období ľudského života, 3 umenia,..)
Tizian (1486-1576)-Otec chcel mať z neho právnika, no on sa už skoro rozhodol ísť cestou maliara. Je považovaný za jedného z najväčších maliarov všetkých čias vďaka bohatstvo výrazových prostriedkov, živosť farieb a dokonalú maliarsku charakteristiku zobrazených predmetov.(Koncert, Assunta- nanebovzatie Panny Márie, portréty Karola V, pápeža Pavla III, akty Venuše z Urbina a Danae). V neskorej dobe vzniká pod vplyvom manierizmu Apollo a Marsyas a Korunovanie tŕním. Na sklonku jeho života sa objavujú Veronese a Tintorreto, ktorý dosiahli rozmach vo svojich prácach až po Tizianovej smrti, pretože konečne mohli tvoriť bez tieňu veľkého génia. Veronese, vlastným menom Paolo Cagliani, pracoval spolu s Tizianom na výzdobe siene Veľkej rady v Dóžovskom paláci (Nájdenie Mojžiša, Ester pred Asuerom).
Zdroje: Coleová A.: Renesancia, (3.zväzok z edície Umenie z blízka), 2.vyd.,Refekt, Bratislava, 2000, Fučíková E.: Rudolfínska krezba, Praha, Odeon, 1986, Fučíková E., Bukovinská B., Muchka I.: Umnení na dvore Rudolfa II, Aventinum, Praha, 1991, Janáček J.: Ženy české renesance, (edice Spirála), Československý spisovatel, Praha, 1977, Martindale A., preložil Fridrichovský M.,Renesancia, Pallas, Bratislava, 1971, str. 8, Neuman J.: Rudolfínska Praha, Praha, Pressfoto, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/5, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/6, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/7, Tatran, Bratislava, 1984, Savický N.: Renesance jako zmena kódu, (edice stred), Prostor, Praha, 1998