je benátska maľba ešte gotická, i keď niektorí umelci preberajú isté prvky z florentského maliarstva a iní spájajú vo svojej tvorbe okázalú dekoratívnosť s priestorovými prvkami. Článkom, ktorý spája predchádzajúce obdobie a novou etapou, ktorá sa v Benátkach začína, boli bratia Belliniovci (Giambellino, Gentila a synovec Giorgione, ktorý sa neskôr stal tizianovým učiteľom). Zrejme vplyvom Ggiambellina prenikli do benátskeo umenia vplyvy flámskeho maliarstva, čo spôsobilo nielen štúdium flámskej tvorby, ale najmä osobný vplyv a prítomnosť Dűrera a Antonella da Messina (1430-1479), ktorý priniesol novú techniku olejomaľby. Giorgione Bellini prebral používanie hranatej drapérie a odrážanie silnej osobnosti v tvárach a tajomnej duše. (Alegória očistca, Madona s dieťaťom)
Ďalšie generácie vynikajú väčšou brilantnosťou a zmyslom pre svetlo, ale aj väčšou strojenosťou a sentimentálnosťou. Benátska maľba by bola asi uviazla v neprestajnom opakovaní tých istých námetov a napriek svojej nádhernej farebnosti by sa ocitla v stagnácii, nebyť geniálneho umelca, ktorý túto situáciu úplne zmenil. Giorgione da Castelfranco- Giorgione (1487-1510), ktorý bol dostatočne úprimný, aby vyjadril svoje city bez príkras a dostatočne odvážny, aby maľoval bohaté a slobodné renesančné Benátky. V obraze Madona so sv.Liberátom a sv. Františkom portrétoval svoju nevernú milenku. Bolo o ňom známe, že miloval život, ženy a hudbu. 1507 začal maľovať moderným štýlom, zrejme pod Leonardovým vplyvom, čo znamenalo začiatok giorgioneizmu (krajiny pulzujú životom a citom, stromy znázorňuje tlmenými hmotami, čo je úplný protiklad Tizianových stromčekov s jemným lístím, svetlá a tiene sú pôsobivejšie). (Spiaca Venuša, obzvlášť sugestívna- Búrka, Koncert v prírode, traja filozofi- personifikácia troch období ľudského života, 3 umenia,..)
Tizian (1486-1576)-Otec chcel mať z neho právnika, no on sa už skoro rozhodol ísť cestou maliara. Je považovaný za jedného z najväčších maliarov všetkých čias vďaka bohatstvo výrazových prostriedkov, živosť farieb a dokonalú maliarsku charakteristiku zobrazených predmetov.(Koncert, Assunta- nanebovzatie Panny Márie, portréty Karola V, pápeža Pavla III, akty Venuše z Urbina a Danae). V neskorej dobe vzniká pod vplyvom manierizmu Apollo a Marsyas a Korunovanie tŕním. Na sklonku jeho života sa objavujú Veronese a Tintorreto, ktorý dosiahli rozmach vo svojich prácach až po Tizianovej smrti, pretože konečne mohli tvoriť bez tieňu veľkého génia. Veronese, vlastným menom Paolo Cagliani, pracoval spolu s Tizianom na výzdobe siene Veľkej rady v Dóžovskom paláci (Nájdenie Mojžiša, Ester pred Asuerom).