Maľoval vlastné typy mladých benátskych žien oblečených do prepychových šiat a šperkov. Často používa perspektívne stĺporadia, scenérie,..(Svadba v Káne Galilejskej). Vďaka nemu sa pripustilo, že maliar môže používať metaforu podobne ako básnik a blázon (halapartníci na poslednej večeri).
Tintoretta (1518-1594)-Jacopo Robusi mal nesmierne dynamický temperament, ktorý vyvolával neľúbosť, ale nakoniec sa predsa len uplatnil. Len ťažko získal objednávky na svoje obrazy, a pýtal iba za materiál, čiže rodinu živila manželka z bohatej rodiny. Študoval Michelangelove sochy, neskôr modeli modeloval z vosku a hliny, obliekal ich do hodvábu,. pokúšal sa o nové efekty. Často tvoril spontánne bez kresieb a prípravných štúdií. Ako 76-ročný umiera na mor.
nizozemsko
Koncom 15.a začiatkom16. str. sa medzi flámskymi maliarmi vyvolal prúd sympatizmu k súvekej talianskej maľbe. V čase, keď sa stali prosperujúce Antverpy významným umeleckým centrom. Massys otvoril cesto novým umelcom (Od Leonarda prevzal precíznu kresbu, monumentálnosť, farebné kvality a záujem o psychologickú stránku. Celý život sa však zmietal medzi gotickou tradíciou, klasicizmom a manierizmom.).Humanizmus prispel k tomu, že sa umelci navzájom spoznávali a podporovali sa. Ak aj Flámov lákali novotárske myšlienky renesancie, jednako zostali verní komplikovanej renesancii neskorej gotiky.9 Tento dualizmus je badateľný na Lucasovi van Leydenovi (1494-1533),ktorý sa stal výborným kresliarom a rytcom. Z talianskej maľby si osvojil zmysel pre priestor a pre psychológiu človeka (Klaňanie sa zlatému teľaťu, Posledný súd, Lót a jeho dcéra). Má zásluhu na vnesení záujmu o klasickú tvorbu do rodiacej sa holandskej školy. Tento vývoj potom dovŕšili romanisti, ktorí pobudli nejaký čas v Taliansku a ktorí dali flámskemu maliarstvu s konečnou platnosťou príznačné črty renesancie.10
Osobitným článkom sa stal Heronimus Bosch (1450-1516)-Jeroen van Aecken pochádzal z maliarskej rodiny a jeho diela sú úzko späté s duchovným hnutím- devotio moderna, ktoré vyšlo z mystiky niektorých autorov. Horlivo poukazuje na neresti vtedajšej doby a uvoľnené mravy reholí. Zobrazuje človeka ako ľahkú obeť diablových pokušení, čím dáva svojem tvorbe vysokú mravnú a myšlienkovú hodnotu.(Tabuľa so siedmimi smrteľnými hriechmi, Voz so senom). Vrcholom jeho tvorby sa stal triptych prekypujúci fantáziou- Záhrada rozkoší- mravne kritický, ba až satirický rozbor vášnivých erotických blúznení, ktorým sa ľudia oddávajú na popud svojich zmyslov.