Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesancia (seminárna práca)
Dátum pridania: | 11.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | donalda | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 497 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 38.1 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 63m 30s |
Pomalé čítanie: | 95m 15s |
(Príchod duší do empyrea, Ukrižovanie)
Vo flámsku sa uplatňoval čoraz väčší vplyv talianskej maľby, pre ktoré tu bolo priaznivé humanistické ovzdušie.
Romanistickú tradíciu založil Mabuse (1533-1536) dielami ako Neptún a Amfitrité,a Herkules a Deianeira. Umenie plynulo prerástlo do manierizmu, ku ktorým patril predovšetkým Bartholomaeus Spranger(1546-1611) Po cestách sa ustálil vo Viedni a Prahe a aj jeho štýl sa ustálil na zvláštny erotizmus, celkom vyhranený(Svadba Pélea a Thetidt). V čase keď sa uberalo umenie týmto smerom, prichádza na scénu Pietro Bruegel(1525-1569), ktorý sa zaslúžil o rozvoj akvarelu, krajinomaľby a zobrazovania vidieckeho prostredia(Sedliacka svadba, sedliacky tanec). Niektorými svojimi satiristickými a morálnymi dielami pripomínal Boscha.(Sedem smrteľných hriechov). Človeka nezobrazoval ako jednotlivca, ale v kolektíve (Pochmúrny deň, návrat čried, Poľovníci v snehu).
španielska renesancia. K najvýznamnejším maliarom Španielska a manieristov vôbec sa radí El Greco, ktorý vo svojom diele spojil byzantskú umeleckú tradíciu a benátsky kolorit. Od Michelangela prebral naturalistickú formu jeho neskorších diel, od Tintoretta potom zvláštnu farebnú kompozíciu, ktorej dymové clony a záblesky vyjadrovali duševné stavy. Vlastným menom Domenico Thetocopuli, (1541-1614)Narodil sa v Kandii, hlavnom meste Kréty. Ako mladý prišiel do Benátek, kde sa učil v Tizianovom ateliéri. Nebolo to však iba Tizianovo umenie, na ktorom založil svoj štýl. Bol ovplyvnený tiež Veronesom, Jacopem Bassaneom a hlavne potom Tintorettom. Roku 1570 opustil Benátky, odišiel do Ríma (na prácach z toho obdobia cítiť silný vplyv rímskej školy)a v roku 1577 je už v Tolede, kde má objednávku na hlavný oltár v kostole Santo Domingo el Antiguo –Nanebovzatie Panny Márie, Vyzliekanie Krista- prílišná svetelnosť. Zoznámil sa tam s Donou Géronimou de las Cuevas, ktorú spodobňoval pri v ženských námetoch. Jeho Umučenie sv. Mauritia pre chrám Escorialu sa Filipovi II nepáčilo, čím sa skončila ich spolupráca. Kostoly, kláštory a súkromníci ho zahrňovali zákazkami. Pre kostol sv.Tomáša- Pohreb kniežaťa Orgaza. Ďalšie známe obrazy- Krst Krista, Ukrižovanie Krista, Zoslanie Ducha svätého atd..
Jeho postavy sa vyznačujú neprirodzene pretiahnutými postavami, patetickými gestami a expresívnou farebnosťou. Tiene a svetlo jeho maľbe netvoria protiklad, ale sú spoločne výrazom snového videnia. stredná európa
Prosperita Norimbergu doň lákala mnohých umelcov, medzi ktorými bol aj zlatník Albrecht Dűrer. Pri otcovi sa vyučil za zlatníka a toto školenie poznačilo natrvalo celé jeho dielo. Osvojil si hlavne jemnú prácu s rydlom. Maliarstvu sa začal učiť u Michaela Wolgemuta.
Zdroje: Coleová A.: Renesancia, (3.zväzok z edície Umenie z blízka), 2.vyd.,Refekt, Bratislava, 2000, Fučíková E.: Rudolfínska krezba, Praha, Odeon, 1986, Fučíková E., Bukovinská B., Muchka I.: Umnení na dvore Rudolfa II, Aventinum, Praha, 1991, Janáček J.: Ženy české renesance, (edice Spirála), Československý spisovatel, Praha, 1977, Martindale A., preložil Fridrichovský M.,Renesancia, Pallas, Bratislava, 1971, str. 8, Neuman J.: Rudolfínska Praha, Praha, Pressfoto, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/5, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/6, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/7, Tatran, Bratislava, 1984, Savický N.: Renesance jako zmena kódu, (edice stred), Prostor, Praha, 1998