Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesancia (seminárna práca)
Dátum pridania: | 11.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | donalda | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 497 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 38.1 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 63m 30s |
Pomalé čítanie: | 95m 15s |
Najslávnejšia rytina je Melanchólia, a Adam a Eva, na ktorej je pozoruhodné zakrytie intímnych časí listami. Tie zobrazil aj ako obrazové akty v životnej veľkosti, mimochodom po prvý krát v nemeckej histórii. Na jeho krajinkárskych kresbách príroda po prvý krát prestáva byť iba dekoráciou, ale stáva sa vlastnou témou kompozície. tú v Benátkach rozvinie na dokonalý akvarel. Prejavil sa ako skutočný umelec čo dokazujú aj jeho náboženské výjavy(Madona s hruškou), presne tak ako portréty(vlastné podobizne, portrét jeho matky). Bol vyhlásený za otca nemeckého umenia.
Mimo Itáliu sa preslávili aj L. Cranach, H. Holbein a P. Brueghel.
4. kapitola: sochárstvo
4.1. 13.-15. storočie pisanské sochárstvo
Antika na začiatku bola iba málo známa. Zmätok bol aj v otázkach antického sochárstva, pretože nebolo možné sa s ním oboznámiť, napodobňovať ho. Cirkev nechcela odkrývať antické sochy, pretože znázorňovali antických bohov (démonizmus). Taktiež slúžili ako obete pri odvrátení moru a mramorové reliéfy sa používali ako materiál na nové diela.
V polovici 13. storočia sa objavil prvý sochách snažiaci sa o znovuzrodenie antiky. Bol to Nicol Pisan, ktorý sa iba náhodou dostal k starovekým sarkofágom a s takým úsilím ich napodobňoval, až sa stal najlepším sochárom tých čias. (fontána v Perugii, Tabernákulum na jednom zo štyroch múrov pisantského cintorína, no preslávil sa hlavne vďaka šesťbokej kazateľnici so stĺpmi a hlavicami)
Jeho traja najnadanejší žiaci sa snažili pokračovať v jeho diele, i keď každý trocha ináč. Giovanniho postavy boli oživené tragickou vášňou a stal sa tým temperamentnejším nástupcom Nicola. Prostredníctvom nich sa chýr o ňom dostal až do Padovy, kde bol pozvaný, aby vytvoril sochársku výzdobu kaplnky v aréne. Pri tejto práci sa zoznámil a neskôr aj spriatelil s Dantem a Giottom. (Madona a dvaja anjeli po stranách)
Fra Guglielmo mal oveľa plochejší a chladnejší štýl.
Arnolfo di Cambio si osvojil klasickú krásu a majestátnosť. (cibória a baldachýny nad oltármi v bazilikách San Paolo fuorile Mura a Santa Cecilia iv Trastevere, Maria del Fiore)
4.2. 14.- 15.storočie- toskánske sochárstvo
V tomto období sa Pisančanmi obrodené sochárstvo sústredilo do Florencie, čo bolo spôsobené premiestnením Arnolfa di Cambia a začínajucého Andrea Pisana.
Zdroje: Coleová A.: Renesancia, (3.zväzok z edície Umenie z blízka), 2.vyd.,Refekt, Bratislava, 2000, Fučíková E.: Rudolfínska krezba, Praha, Odeon, 1986, Fučíková E., Bukovinská B., Muchka I.: Umnení na dvore Rudolfa II, Aventinum, Praha, 1991, Janáček J.: Ženy české renesance, (edice Spirála), Československý spisovatel, Praha, 1977, Martindale A., preložil Fridrichovský M.,Renesancia, Pallas, Bratislava, 1971, str. 8, Neuman J.: Rudolfínska Praha, Praha, Pressfoto, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/5, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/6, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/7, Tatran, Bratislava, 1984, Savický N.: Renesance jako zmena kódu, (edice stred), Prostor, Praha, 1998