Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesancia (seminárna práca)
Dátum pridania: | 11.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | donalda | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 497 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 38.1 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 63m 30s |
Pomalé čítanie: | 95m 15s |
André tu pracoval podľa Giottových návrhov na cykle reliéfov na podnoží kampanili dómu.11 (alegórie umení a remesiel, Madona s dieťaťom, Madona s ružou)
1401 sa florentský obchodníci rozhodli doplniť výzdobu baptistéria San Giovanni ďalšími bronzovými dverami. Najlepšieho zo siedmych toskánskych sochárov chceli vybrať pomocou súťaže, ktorej sa zúčastnil aj Brunelleschi. Všetci mali za rok zobraziť jeden námet(obetovanie Izáka) na rovnakú plochu. Víťazom sa stal Lorenzo Ghiberti, ktorý umiestnil svoj výjav do takmer gotického štvorlistu, ale postavy boli priam renesančne pôvabné a prirodzené. Dvere dokončil až v roku 1424. Poich obrovskom úspechu mu ihneď dali objednávku na tretie dvere, ktoré neskôr vstúpili do histórie ako rajské. Ako prvému sa mu podarilo uplatniť objav reliéfu stvárneného na spôsob obrazu. Jedným z jeho cieľov bolo napodobniť prírodu až do krajností. Napriek veľkému talentu sa ani zďaleka nevyrovnal Donatellovi.
Donatello Donato di Nicoló di Betto di Bardi (1386-1466). Pracoval pre florentský dóm, kostol Or San Michele (séria monumentálnych mramorových plastík), spolupracoval s F. Brunelleschim. Taktiež spolu študovali klasický starovek v Ríme. Autor plastik z mramoru, bronzu i drevorezby. Vytvoril nový typ vznešenej krásy figúry, presiaknutý vnútorným charakterom osoby a narastajúcou expresivitou a spiritualitou až v kontraste s vonkajším vzhľadom figúr (cyklus prorokov florentskej kampanily dómu, speváckej tribúny dómu, David, hlavný Magdaléna v baptistériu vo Florencii, oltár San Antonio v Padove, Jazdecká socha Gattamelaty v Padove, Mária Magdaléna,..
Andreo di Cione –Verrocchio bol všestranne nadaný umelec, nastupujúci na scénu do Donatellovi. že bol predovšetkým sochár dokázal na soche Dávida, ktorá by sa technikou a dokonalosťou mohla rovnať Donatellovi. Pracoval v službách rodiny de´Mediciovcov, ktorým zhotovoval náhrobky. v 1488 v Benátkach. (Súsošie Kristus a neveriaci Tomáš, teatrálna jazdecká socha bergamského konodotiéra Bartolomea Colleonihov Benátkach)
Nezanechal po sebe mnoho diel, na ostatné generácie mal veľký vplyv a stal sa učiteľom da Vinciho, Lorenza di Crea a aj Perugina. Verrocchio zdedil Donatellovu kovolejársku techniku, no ľahkosť jeho štýlu prevzal Luco delle Robbia (1400-1482). Mramorové reliéfy pre Cantoriu, alebo spevácku tribúnu ho spravili nesmrteľným. V reliéfoch je menej vzrušenia, vyplývajucého z jeho pokojnejšej a zbožnejšej povahy. Preto bol hodný aj na dokončenie Donatellových bronzových dverí na sarkastii dómu. Neskôr začal presadzovať svoj talent v jemných reliéfoch z glazúrovanej terakoty (Madona z via dell´Angelo, Madona zo San Pietra).
Po nich nastupuje tzv.
Zdroje: Coleová A.: Renesancia, (3.zväzok z edície Umenie z blízka), 2.vyd.,Refekt, Bratislava, 2000, Fučíková E.: Rudolfínska krezba, Praha, Odeon, 1986, Fučíková E., Bukovinská B., Muchka I.: Umnení na dvore Rudolfa II, Aventinum, Praha, 1991, Janáček J.: Ženy české renesance, (edice Spirála), Československý spisovatel, Praha, 1977, Martindale A., preložil Fridrichovský M.,Renesancia, Pallas, Bratislava, 1971, str. 8, Neuman J.: Rudolfínska Praha, Praha, Pressfoto, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/5, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/6, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/7, Tatran, Bratislava, 1984, Savický N.: Renesance jako zmena kódu, (edice stred), Prostor, Praha, 1998