Cieľom je priviesť čitateľa k uvažovaniu o danom probléme, ukázať na správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka. Kompozícia úvahy nemá taký výrazný predel ako výklad, hoci tiež pozostáva z úvodu(vzbudenie záujmu o riešenú otázku), jadra (rozoberá a osvetľuje sa príslušný problém) a záveru (vyslovuje sa autorovo konečné stanovisko). Pre úvahu sú charakteristické rečnícke otázky, prirovnania, personifikácia, kontrasty, gradácia, metafory (abstraktné, expresívne slová, dôsledkové, dôvodové súvetia). Humanizmus sa považuje za
začiatok a východisko renesancie.

5.2. talianská
Talianska literatúra zaznamenala najväčší rozvoj v 14. až 16. storočí. Centrom kultúry bola Florencia a práve florentské nárečie sa stalo základom spisovnej taliančiny.
Dante Alighieri(1265 – 1321) bol rodák z Florencie, pôvodom šľachtic. Bol politický činný. Jeho najvýznamnejšie dielo je Božská komédia – rozsiahla epická báseň, ktorá sa skladá zo sto spevov a je zložená v trojveršových strofách – tercínach. Zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Delí sa na tri časti – Peklo, Očistec, Raj. Peklo je podobenstvom zla a hriechu, kde trpia hriešnici pre svoje vášne a zločiny. Umiestnil sem všetkých bohatých, dokonca aj kráľov a pápežov. V Pekle ho sprevádza básnik Vergílius (symbol pozemského poznania). Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom do neba cez ľútosť a pokánie. Rajom ho sprevádza jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Umiestňuje sem vlastencov, ktorí statočne bojovali za pravdu. Skladba má niekoľko významov. Danteho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo (teológiu), nadpozemskú dokonalosť. V tomto diele sa stretávajú dva myšlienkové svety – stredoveký náboženský a renesančný pozemský. Dôležitou súčasťou básne sú však i čísla 3 a 10 –> symbol dokonalosti. Autor sa predstavuje ako hrdý vlastenec a vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.

Frenceso Petrarca (1304 – 1374) bol vzorom pre európsku lyriku. Jeho básnická zbierka Spevník (delí sa na 2 časti – In vitam a In mortem)obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, v ktorých ospevuje svoju milú Lauru, ktorú ako idealizovaný portrét milovanej ženy obdarúva aj reálnymi vlastnosťami. Do ľúbostných veršov vkladá melanchóliu, smútok a únavu zo života.

Giovanni Boccacio-(1313 – 1375) sa stal zakladateľom talianskej renesančnej prózy zbierkou noviel Dekameron(obsahuje 100 krátkych poviedok)- Sú to príbehy, ktoré si rozprávali desiati mladí ľudia počas 10 dní na florentskom vidieku, kde nachádzali únik pred morom.