Úsilie kráľa i vysokých cirkevných hodnostárov, najmä Ján Viteza zo Sredny, o prenesenie humanistických ideí z Talianska do Uhorska však ešte nenašlo primeranú odozvu v radoch meštianstva, ktoré nebolo dostatočne pripravené na ich recepciu. . Pod vplyvom humanizmu sa začali vyzdvihovať aj prirodzené schopnosti, nie urodzenosť, ako kritérium opravdivého šľachtica, no príslušníci šľachty v kráľovských službách značne zoslabovali spoločenskú pokrokovosť nových ideí. Obsah prijímaného humanizmu sa zužoval na určité úsilie po poznaní a klasickej erudícii, ako aj nesmelé presadzovanie svetských prvkov v oblasti stredovekej ideológie. Spoločensky málo priebojnú podobu nadobúdal humanizmus aj v radoch nešľachtických vzdelancov. Významným impulzom pre humanistické vzdelávanie mohlo byť otvorenie bratislavskej univerzity Istropolitany roku 1467, kde pôsobili najmä zahraničný profesori z Talianska, Krakova, Viedne, ktorý sa usilovali artistickej fakulte vtlačiť humanistický charakter. Avšak jej krátkodobé jestvovanie nezanechalo výraznejšie stopy po vzdelaní v humanistickom duchu. Omnoho väčšiu úlohu v šírení humanistickej vzdelanosti v radoch našich vzdelancov a študentov zohrali univerzitné centrá Krakova a Viedne. Stredoeurópsky dosah mala Podunajská literárna spoločnosť založené roku 1490 v Budíne, ktorá svoju rozsiahlejšiu činnosť rozvinula najmä po prenesení sídla do Viedne, kde sa jej dušou stal Konrad Celtes. Spoločnosť prijímala za členov významných kultúrnych činiteľov, medzi ktorými nechýbali ani vzdelanci zo Slovenska. Medzi študentmi vyhľadávajúcimi zahraničné univerzity rástol záujem o antickú spisbu. Formovaniu nášho humanistického myslenia dáva od začiatku 16. Storočia výraznú pečať učenie Erasma Rotterdamského, veľkého znalca humanistických prúdov a klasického dedičstva, ktorý je častým radcom našich humanistov v otázkach filozofických, konfesionálnych, no najmä pri výklade diel antických autorov. S výsledkami jeho literárneho úsilia sa zoznamovali v krúžku humanistov na krakovskej univerzite viacerí naši vzdelanci, napr. Ján Antonín z Košíc, Ján Henckel z Levoče, Valentín Eck a i. Prvé dve desaťročia, no najmä neskoršie obdobie, sú už v znamení rozmáhajúceho sa meštianskeho humanizmu, ktorý prináša nové impulzy knižníc, kde badať už početnejšie zastúpenie svetskej, najmä antickej a humanistickej spisby najmä do rozvoja mestského školstva. Výraznejšie sa začína meniť obsah cirkevných, mestských i súkromných.

humanizmus

poézia- písala sa na rôzne témy.