Taktiež podporovala rozmach
používania perspektívy a jej zdokonaľovanie.
Postavy:- Pôsobia uhladene, niekedy až strnulo, čo je pozostatkom gotiky. Avšak umelci
začínajú zameriavať na detailné štúdie jednotlivých častí ľudského tela. Preto keď
sa zamierate na určitú časť v renesančnom maliarstve, nájdete mnoho
prepracovaných maličkostí. Avšak celá postava mnohokrát pôsobí nestabilne
a nereálne. Tento jav sa ale hodí do mystických- snových výjavov.
Postavy sa veľmi často maľujú v podobe aktu, tak ženského ako aj mužského. Muži majú podľa antiky idealizované atletické telá, pričom ženy sa vždy znázorňujú
s kyprými tvarmi. Dekoratívnosť:- Očividná je pri oblečený, ktoré sa vyznačuje hlavne bohatým riasením,
mimochodom prebratým od antického umenia. Aj vďaka nemu sa nám vidí figúra
nereálna. Pokrokom v tomto smere bol začiatok využívania tieňov (hra tieňov a
svetla), na rozdiel od byzantskej gotiky, kde sa záhyby šiat znázorňovali iba
jednoduchými čiarami (zväčša odlíšených výraznou- často zlatou farbou) bez
farebnej zmeny na plochách. No rôzne dekoratívne prvky nájdeme aj v podobe
ozdôb žien, alebo v rastlinných motívoch.
Perspektíva:- Je to metóda kreslenia obrazov na rovný povrch tak, aby to vyzeralo, že má
hĺbku a plynulo ustupuje do diaľky. Zákony zvládnutia perspektívy vypracoval
Brunelleschi, no používa sa už generácie pred ním. Maliari neraz skúšali veľmi odvážne skratky, ktoré nie vždy dopadli úspešne.

3.2. 14. storočie- začiatky renesancie
V tomto období sa autori začínajú vzdávať svojej anonymity, čo má za následok hromadného písania životopisov, vďaka ktorým o nich získavame cenné poznatky. Veľa svetla do renesancie vzniesol Giorgio Vasari svojim dielom- Životy najvýznamnejších maliarov, sochárov a architektov.
Asi prvým maliarom radiacim sa do začiatkov renesancie, bol Giudetto di Colle, ktorému sa pripisuje autorstvo krížov, ktoré sa zavesovali nad hlavný oltár, alebo chór. Prvý toskánski maliari tvorili primitívnym byzantským spôsobom. Pokrok spravil až Petra Cavallini (okolo roku 1240-1330) svojimi chrámovými freskami, kde namiesto rámovania záhybov šiat používa tiene. Jeho vplyv prenikol od Ríma a Assisi až do Toskánska, kde získava žiakov Giotta a Cimbabueho, ktorí začínajú obrodu umenia v duchu humanizmu.
florentská škola
Cimbabue- Pre jeho humanistickú koncepciu Madony preniknutej nežnosťou sa pokladá za skutočného otca moderného maliarstva.2 Elegancia Madony sa stala dominantnou črtou florentskej školy. Avšak jeho chyba spočívala v neodvahe preskúmať aj nové oblasti a možnosti v maľbe. Napr.- používal stále rovnakú vyziabnutú tvár sv.