referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Vypracované maturitné otázky z dejepisu
Dátum pridania: 08.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Danula
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 20 123
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 84.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 140m 20s
Pomalé čítanie: 210m 30s
 
rokov sa musela riešiť ruská otázka, preto sa demokratické veľmoci snažili obmedziť vplyv boľševickej revolúcie a zabániť jej rozšíreniu
-intervencia začala ešte počas prvej svetovej vojny a bola vedená snahou Dohody vrátiť Rusko do vojny s Nemeckom
-spojenecké intervenčné jednotky sa uspokojili iba s podporovu bielogvardejcov, u ktorých sa začali prejavovať politické rozpory
-naopak však operácie boľševickej Červenej armády šikovne riadil Lev Trockij a jeho jednotky zastavili intervenčné útoky na Sibíri, Ukrajine a aj z Poľska
-získali kontrolu skoro nad celým územím a postupne obnovovali nové „sovietske impérium“
-výnimkou boli územia štátov s ktorými boľševici uzavreli mierové zmluvy a tieto potom v decembri 1922 vytvorili Zväz sovietskych socialistických republík (1923 sa k moci dostal Stalin samostatne – diktátorský, totalitný systém)

-ZSSR podpísalo s Nemeckom zmluvu o obnovení diplomatických vzťahov a likvidácii vojnových náhrad – ohrozenie versailského systému
-bol problém reparácií, najväčšie platilo Nemecko – poľnohospodárske problémy, inflácia..., pôvodne mali zaplatiť až 200 miliárd mariek – Rúrska kríza, Francúzsko a belgicko obsadili Porúrie pre neplatenie vojnových reparácií
-vývoj v Nemecku sa nepáčil USA, tak sa rozhodli mu pomôcť Dawesovým (chceli pomôcť aj finančne no nepodarilo sa) a Youngovým plánom (bol urobený po VHK, bol rozložený asi na 50 rokov – bol ale zrušený a takisto aj reparácie)
-min. zahraničných vecí bol vtedy Gustav Stressman, mal zásluhu na tom, že im boli dané ústupky
-z reakcií na prvú svetovú vojnu sa zrodili dve nové hnutia – komunizmus a fašizmus, obidve sú to totalitné hnutia, odstránené sú základy politickej demokracie (ultrapravicové režimy)
-existuje iba jedna pol. strana, jeden diktátor, s odporcami režimu sa kruto vysporiadava, existuje tu armáda (polícia) – policajný štátny dozor nad všetkým obyvateľstvom, existuje aj štátna ideológia, informačný monopol

-fašistické hnutie má zrod v Taliansku, ďalej bol fašizmus v Španielsku, Nemecku, Poľsku, Grécku, Rumunsku, pobaltské republiky
Taliansko:
-Taliansko bolo síce na strane víťazov, ale aj tak nebolo spokojné, lebo nedosiahli všetko, čo bolo ich cieľom keď do vojny vstupovali (územia) + mali hospodárske problémy
-vznikajú tu dve strany:
osociálni demokrati (chceli viac a viac žiadať pre nižšie vrstvy, robotníkov, roľníkov...)
o fašisti (chceli odvetnú vojnu, získať to, čo im nebolo dané, čiže dalmátske pobrežie, ktoré nakoniec získala Juhoslávia)
-na konci roku 1922 bol vyhlásený ozborjený pochod na Rím a desiatky tisíc fašistických oddielov „čiernych košieľ“ sa vydali demonštrovať do Ríma
-zo strachu vymenoval kráľ Viktor Emanuel III. Benita Mussoliniho za ministerského predsedu a ten zaviedol režim fašistickej diktatúry
-pozíciu si potvrdil v roku 1924v parlamentných voľbách a spojil sa s najsilnejšou stranou - liberálnou

-Mussolini preberá dokonca aj zákonodarnú moc a je vytvorená Veľká fašistická rada
-bol vytvorený aj tzv. korporátny systém – ľudia sú rozdelení podľa zamestnania do 12 skupín, takisto je rozdelená aj mládež (rôzne mládež. organizácie vznikajú)
-zasahuje sa aj do vzdelávacieho systému – presadzuje sa ideológia, za vzor bola daná bývala Rímska ríša (statočnosť – najvyššia cnosť)
vedú aj agresívnu zahraničnú politiku (obsadili Habeš v Etiópii, neskôr aj Albánsko) Španielsko
-tu reprezentovalo fašistické hnutie strana Falanga
-keď sa k moci sa dostala vláda Ľudovej fronty, ktorá urobila veľa reforiem, došlo k spojeniu Falangy s konzervatívnou generalitou
-tá začala po vedením Francisca Franca protivládne povstanie, ktoré prerástlo do občianskej vojny a tá trvala tri roky
Nemecko:
-v Nemecku sa uplatňuje tzv. nacionálny fašizmus = nacizmus
 
späť späť   44  |  45  |   46  |  47  |  48  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Lexikón Slovenských dejín, Lexikón svetových dejín...
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.