Otázka č. 25
ROZPRÁVANIE AKO SLOHOVÝ POSTUP A SLOHOVÝ ÚTVAR V BEŽNEJ KOMUNIKÁCIÍ A V UMELECKEJ LITERATÚRE. DYNAMIZUJTE PRVKY ROZPRÁVANIA.

Rozprávanie je zachytenie udalostí v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom alebo aj slohovým útvarom. Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu

Autorská reč je prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Toto všetko spĺňa úvahami, ktoré sú viac menej späté s príbehom. V epickom umeleckom diele teda autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, úvahu, charakteristiku. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka. Býva zväčša v tretej slovesnej osobe minulého času. V novšej lit. sa autorská reč sa často realizuje aj v prvej osobe minulého aj prítomného času. Niektoré lit. smery, napríklad antiromán, používa aj druhú osobu prítomníka. Reč postáv je jeden z prostriedkov, ktorými autor, oživuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom. Dialóg v epickej próze je rozhovor dvoch postáv diela. Jedna časť dialógu - prihovor jednej postavy sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. Dialóg môže mať rozlične funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy. Základným, klasickým typom dialógu je symetrický dialóg, v ktorom podobne ako v dráme sa striedajú repliky. Slabší štylisti mávajú problém s uvádzacími vetami k priamej reči, napríklad často opakujú sloveso povedal. Dobrý štylista však v slovese uvádzacej vety naznačí aj okolnosti, spôsob výpovede, to čo sa v dráme naznačuje v zátvorke.


Otázka č. 24
SPÔSOBY OBOHACOVANIA SLOVNEJ ZÁSOBY (PREVZATÉ A CUDZIE SLOVÁ, INTERNACIONALIZMY ZMENY V SLOVNEJ ZÁSOBE, SLOVNÍKY…)

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré sa v danom jazyku používajú. Slovná zásoba sa v porovnaní s inými jazykovými rovinami rýchlejšie mení a vyvíja. Veľká časť slov nadobúda časový štylistický príznak.

Neologizmy čiže novovznikajúce slová sú domáce (množina) ale aj cudzie ( windsurfing). Opačné postavenie ako neologizmy majú zastarané slová.

Prešli do pasívnej slovnej zásoby, lebo aj veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli, alebo dostali iný názov.

Zastarané slová - veci a javy, ktoré pomenúvali, dostali iné pomenovanie
Historizmy - veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli (šesták)
Archaizmy- charakterizujú určité obdobie (žatva)

V slovnej zásobe slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú neslovenský pôvod. Tieto slová obohacujú slovnú zásobu. Sú to prevzaté slová a cudzie slová. Mnohé z nich však zdomácneli, takže u nich nepociťujeme cudzí pôvod. Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch (zemepis = geografia). K cudzím slovám patria aj medzinárodné pomenovania........................, ktoré sa vyskytujú najmä v odborných textoch ako odborné termíny (kosínus, emócia). Postupnosť udomácňovania cudzích slov sa prejavuje najmä v pravopise. Niekde sa píše slovo s pôvodným pravopisom, niekde už zdomácneným, prispôsobeným pravopisom. Slovná zásoba je zachytená v slovníkoch. K základným, nevyhnutným patria:
1)pravidlá slovenského pravopisu - obsahuje najdôležitejšie pravopisné pravidlá slovenčiny a pravopisný slovník
2)slovník cudzích slov - význam najpoužívanejších cudzích slov v spisovnej slovenčine
3)prehľadná gramatika slovenského jazyka
4)krátky slovník slovenského jazyka - obsahuje spisovnú zákl. slovnú zásobu slovenčiny
5)slovník slovenského jazyka - obsahuje takmer všetky slová, ktoré patria do slovnej zásoby slovenského jazyka - asi 120 000
Obe príručky podávajú význam jednotlivých slov, ich správne písanie a používanie
Potrebné - dôležité
1)príručný slovník slovenskej výslovnosti - obsahuje záväzné pravidla slov výslovnosti
2)výkladový slovník
3)terminologický slovník
4)dvojjazyčný slovník
5)malý synonymický slovník
6)malý frazeologický slovník


Otázka č. 23
VZNIK A VÝVIN SLOVENČINY

Začiatok hľadáme v období Veľkej Moravy
6. storočie: príchod Slovanov, oni preberajú niektoré názvy pohorí od Keltov a Germánov
9. storočie: príchod Konštantína a Metoda- zostavujú písmo hlaholika a prvý kultúrny jazyk staroslovienčina, ktorá sa používa v liturgii, v politike aj v kultúre.; staroslovienčina má niektoré hlásky, ktoré dnešná slovenčina už nemá, zanikli v 10. storočí (nosovky, tvrdý jer - y, mäkký znak - mäkčene.; hlaholika bola neskôr zjednodušená na cyriliku a dnes sa používa azbuka
10. storočie: po Metodovej smrti odchádzajú jeho žiaci z územia V.M., ustupuje staroslovienska vzdelanosť, opäť sa presadzuje latinčina a písmo latinka.; Slovensko sa stáva súčasťou Uhorska a do maďarčiny prenikajú niektoré slovanské výrazy
13. a 14. storočie: do latinčiny sa dostávajú slovakizmy a v 15. stor. sa ako jazyk začína používať čeština (súvisí so spanilými jazdami Husitov na Slovensko, expanzia slovenských študentov); používa sa aj slovakizovaná čeština (české slová so slovenskými koncovkami)
16. a 17. storočie: nástup reformácie (hnutie za obnovu, úpravu cirkvi, požaduje sa na bohoslužbách používať domáci jazyk); slovenský evanjelici používajú češtinu, katolíci cítia potrebu kodifikovať jazyk
18. storočie: Anton Bernolák - základom pre jeho jazyk sa stala západoslovienčina; 1787 - bol kodifikovaný Bernolákov jazyk, používali ho J. Hollý, J. Fándly; tento jazyk nepriali všetci vzdelanci, najväčším odporcom bol Kollár
19. storočie: (Ľ. Štúr) 1843 - kodifikovaný jazyk na základe stredoslovenských nárečí; Štúrov jazyk bol dôsledne fonetický - píš ako počuješ (deti), nepoužíval y, ani dvojhlásky; napísal - Náuka reči slovenskej; úpravy Štúrovho pravopisu - 1851 - Martin Hatala zaviedol písanie y, dvojhlások, ô, ä, nepísanie mäkčeňov de, te, ne, le, di, ti, ni, li; Krátka mluvnica slovenská - tu odôvodnil jazyk
20. storočie: Samuel Cambel- úprava jazyka; Václav Vážny - bol jazykovedcom v období 1. ČSR, uprednostňoval tvary blízke češtine; Po zániku ČSR - hnutie za očistenie jazyka od českých výrazov;
1953 - zjednodušil sa pravopis; poslednými úpravami prešiel jazyk r. 1991(písanie veľkých písmen ulíc, zrušenie výnimky z rytmického krátenia, zjednodušené písanie čiarky