VÝKLADOVÝ SLOH. POSTUP A NÁUČNÝ ŠTÝL. ŠTRUKTÚRA ODBORNEJ TVORIVEJ PRÁCE (SOČ, PROJEKT). ZOVŠEOBECNENIE A KONKRETIZÁCIA PODĽA VLASTNEJ PRÁCE.
Výkladový sloh. postup vysvetľuje vývinové, funkčné a kauzálne (príčinné a následné) vzťahy predmetu, tvaru. Dôležitá je objektívnosť. Vyskytuje sa v písomných útvaroch náučného štýlu (výklad, štúdia, referát), v analitických článkoch publicistického štýlu (úvaha, recenzia, esej). Výklad je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu. Cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci. Výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky. Výklad sa kompozične člení na úvod, jadro a záver. V úvode sa uvádzajú javy, ktoré sú všeobecne známe a sú potrebné pre pochopenie nových javov. Jadro obsahuje poučenie o veci, roztriedenie a pomenovanie jej zložiek.
Záver v krátkosti zhrnie hlavné poznatky a zhodnotí ich. Pri zložitejších výkladoch sa najprv uvedie osnova.
Pri vysvetľovaní sa používajú postupy logického myslenia:
-indukcia - z jednotlivých konkrétnych príkladov sa vyvodzuje všeobecný záver, nadväzujeme na veci zrejmé a dopracujeme sa k definícií. -dedukcia - zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé prípady. -premisia - tvrdenie
-analógia - je zhoda, obdoba, prispôsobenie
-komparácia - porovnávanie
-argumentácia - pre svoj názor, aby bol presvedčivý, uvádzame dôkazy
Výklad vysvetľuje kauzálne vzťahy. Príčina podmieňuje účinok. Kauzálne vzťahy možno vyjadriť vetným členom ( príslovkovým určením), VV príslovkou (v podraďovacom súvetí), priraďovacím súvetím alebo slovom. Ku kauzálnym vzťahom patrí aj účet, podmienka a prípustka. Príčina odpovedá na otázku: Prečo sa to stalo? Dôvod je vonkajšou náhodnou udalosťou, okolnosťou, ktorá je podnetom k iným udalostiam. Následok odpovedá na otázku: Čo z toho vyvodíme.
SOČ
Témy z rôznych oblastí. Práca má mať rozsah 10 - 15 strán + dokladový materiál (grafy, tabuľky, fotografie). Pri projekte SOČ treba dodržať postupnosť:
1.nadpis - stručný, výstižný, nie jednoslovný
2.obsah - ak je práca rozsiahlejšia, môže byť v závere
3.úvod
a)dôvod spracovania práce
b)cieľ, ktorý práca sleduje
c)ťažkosti a prekážky
d)poďakovanie
4.metodika práce - spôsob akým sme pri práci postupovali
5.vlastná práca
6.diskusia - autor konfrontuje svoje výsledky s literatúrou
7.záver - stručne sa zhrnie obsah a výsledky práce a zdôvodní sa jej prínos
8.bibliografia - zoznam použitej literatúry
Otázka č. 1
INFORMATIKA, HĽADANIE, SPRACOVANIE, UCHOVÁVANIE INFORMÁCIÍ, VÝPISKY, KARTOTÉKA.
Informácia - pochádza z lat. informare = utvárať, odovzdávať predstavu. Informáciu chápeme v dvoch významoch:
1.v širšom zmysle značí akýkoľvek údaj, poznatok, správu, oznámenie, fakt
2.v užšom zmysle sú to údaje dôležité pre užívateľa, obohacujú jeho poznanie.
Informatika - je nový študijný, profesiový a vedný odbor, ktorý sa zaoberá informáciami. Vznikla v 50 rokoch 20. stor. v súvislosti s kybernetikou. Informačný proces uskutočňujú základné informačné inštitúcie: knižnice, bibliografické inštitúcie, strediská vedeckých a technických informácií. Jedným z prostriedkov na získanie informácií sú knižnice. Z knižnice si možno knihy vypožičať domov, študovať v študovni, alebo si písomne vypožičať z iných knižníc.
Toto sú primárne informačné pramene originálne a nespracované.
Knihy hľadáme podľa signatúry (označenia) v katalógoch. tie môžu byť:
-autorské (menné)
-vecné (predmetové)
-systematické (zoznam lit. istého odb.)
-katalóg periodík (časopisy a noviny)
Katalógový lístok je sekundárny informačný prameň. Knižnice poskytujú bibliografie - zoznamy literatúry o danej téme, a rešerše - prehľady, súpisy poznatkov údajov o istej téme. Sú to terciárne informačné pramene. Najväčšími knižnicami u nás sú knižnica Matice Slovenskej v Martine a Univerzitná knižnica v Bratislave.
Na spracúvanie a uchovávanie informácií sa používajú diár a denník. Diár - denný zápisník - zapisujeme úlohy, ktoré máme vykonať. Denník - doň sa v časovom slede zapisujú zážitky z uplynulého dňa.
Výpisky (excerpty) sa robia na záznamové (excerpčné) lístky formátu 10,5x15 cm. Zvyčajne je to jednoucelená myšlienka alebo citát, anotácia. V hornej časti je heslo, v dolnej sú identifikačné údaje (prameň): autor, názov knihy, miesto, vydavateľ, rok vydania, strana, dátum zápisu. Pri článkoch z novín a časopisov uvedieme autora, názov článku, názov časopisu, ročník, rok vydania, číslo, stranu a dátum zápisu. Napr.: Shakespeare, W.: Hamlet, Bratislava, Tatran, 1997, s.44. Poznatky zaraďujeme do kartotéky.
Kartotéka - lístkovnica - musí byť prehľadná, systematická a pritom jednoduchá.
