referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľudomila
Pondelok, 16. septembra 2019
Vypracovené maturitné otázky zo Slovenského jazyka
Dátum pridania: 04.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Einstein
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 629
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 32.5
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 54m 10s
Pomalé čítanie: 81m 15s
 
Otázka č. 20
ŠTÝLOTVORNÉ ČINITELE A ICH FUNKCIA PRI TVORBE PREJAVU. PRÁCA S KONCEPTOM (osnova).


ZHODY A ROZDIELY ÚSTNEHO A PÍSOMNÉHO PREJAVU.

Štýl: je cieľavedomí výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.
K štýlotvorným činiteľom patria: téma, funkcia, situácia a autor -> prejav.
Štýlotvorné činitele delíme na:
1)objektívne
­zaraďujeme tu tému, funkciu a situáciu prejavu
­sú fakty a informácie, ktoré vyberáme, osnova, písanie konceptu, jeho
úprava, čistopis
2)subjektívne
­ak dvaja ľudia hovoria alebo píšu o tej istej téme, konečný výsledok je rozdielny, lebo každý ma svoj individuálny štýl

téma (podnet)funkcia (cieľ)
informovať
prejav (text)vysvetliť
obsahpresvedčiť
kompozíciamobilizovať
štýl (jazyk)citovo zapôsobiť

autor (subjekt)situácia
individuálne vlastnostiprostredie (verejné - súkromné)
jazyková forma (písomná - ústna)
adresát

Štýlotvorný proces pri písaní vlastnej práce vyzerá takto:
-objasníme si tému, funkciu a situáciu prejavu
-vyberieme fakty a informácie potrebné pre tému
-usporiadame ich podľa logického postupu - podľa osnovy
-píšeme koncept (prvopis)
-upravujeme, zlepšujeme koncept - môžeme škrtať, prepisovať, opravovať, nedbáme na úpravu
-koncept prepíšeme na čisto - čistopis, kontrolujeme pravopisnú a gramatickú správnosť, úpravu, čitateľnosť písma

Osnova: je stručný a prehľadný záznam obsahu textu: v bodoch, heslách; forma závisí od obsahovej kompozičnej náročnosti textu.

Výhody a rozdiely ústneho a písomného prejavu:
-ústny aj písomný prejav musí mať tému, autora, funkciu a situáciu
-úprava ústneho prejavu je náročnejšia ako vypracovanie písomného prejavu
-dobrý ústny prejav má oproti písomnému aj kratší rozsah
-ústny prejav má jednoduchšiu štylizáciu a kompozíciu; môžeme využívať jazykové prostriedky (mimika, gestikulácia), vysokú techniku prednesú
-v písomnom prejave sa dbá na úpravu, spisovnosť vyjadrovania a členenie textu. ( v ústnom môžu byť aj nespisovné prvky ).

Otázka č. 18.
PRAMENE INFORMÁCIÍ A ICH SPRACOVANIE. NORMATÍVNA CITÁCIA, PARAFRÁZA, BIBLIOGRAFIA. VYUŽITIE V NÁUČNOM ŠTÝLE.


Informácia znamená v širokom zmysle slova akýkoľvek údaj, správ, fakt, údaj obohacujúci poznanie používateľa. V užšom zmysle slova to znamená informatiku, čiže nový vedný a študijný sme, ktorý sa zaoberá vznikom, spracúvaním, ukladaním, sprístupňovaním a využívaním informácií. Informatika vznikla v 50-tych rokoch 20.storočia v súvislosti s kybernetikou - vedou o riadení a prenose informácií v zložitých systémoch. Poznáme základné informačné inštitúcie, strediská vedeckých a technických informácií.
Najpoužívanejšia svetová katalogizačná sústava je medzinárodné desatinné triedenie (MDT), obsahuje 10 tried, ktoré sú označené číslicami 0-9, z ktorých každá sa postupne člení na 10 ďalších podtried, radov, poradí, skupín atď. Napr. :
0 …………. Všeobecná literatúra
03 ………. encyklopédie
8 …………. Jazykoveda, jazyky
807 ……… slovanské jazyky

Knižnice môžu byť ľudové, vedecké, školské (VŠ), závodné. Knihy si možno požičať domov, alebo študovať v študovni. Poznáme primárne informačné pramene, čiže originálne, nespracované ako napr. knihy, príručky, časopisy. Knihy v knižnici hľadáme podľa signatúry v katalógoch (autorským vecný, systematický, katalóg periodík). Každý katalogizačný lístok je sekundárny informačný prameň, pretože vznikol spracovaním primárneho prameňa. Bibliografia a rešerš sú terciárne informačné pramene. Bibliografia je zoznam literatúry o nejakej téme a rešerš je prehľad, súpis poznatkov a údajov o problematike. Bibliografia je rozdielna aj v náučnom štýle. Kým pri vedeckom náučnom štýle je presná citácia alebo bibliografia, v populárnom náučnom štýle je voľná citácia alebo parafrázovanie a môže byť bez bibliografie. Citáty a parafrázy sú vlastne odkazmi na preštudovanú literatúru a uvádzajú sa väčšinou v odborných prácach. Citáty uvádzame v presnom znení a uvádzame aj meno autora citátu. Citáty môžeme zaradiť aj v úvode (čo je najčastejšie) ale môžu byť uvedené aj v závere alebo jadre. Informácie môžeme uchovávať pomocou diára, denníka, výpiskov, výstrižkov a kartotéky. Diár je denný zápisník, do ktorého si zapisujeme pracovné i osobné povinnosti, ktoré máme v istý deň vykonať. Zapisovať môžeme viacerými farbami. Večer si robíme záznam o tom, čo sme vedeli, zistili alebo spoznali určitý deň. Najdôležitejšie postrehy prenesieme do kartotéky.

Do denníka sa zväčša zapisujú v časovom slede zážitky uplynulého dňa. Robíme si aj poznámky v knihe. Z požičanej knihy si výpisky alebo konspekt (výťah) do vlastnej knihy si môžeme robiť poznámky. Používajú sa dva základné druhy poznámok:
1)podčiarkovanie
2)marginálie (poznámky na okraji strany).
Môžeme značiť aj operátormi t.j. značky na okraji (výkričník, otáznik). Výpisky sa robia na záznamové lístky formátu A6. Na lístku je väčšinou nejaká myšlienka, citát, môžeme si zapísať aj vlastné nápady a postrehy z čítania kníh, rozhovorov a pod. O zaujímavej téme si môžeme zbierať výstrižky z novín a časopisov. Kartotéka (lístkovnica) je pomôckou pre racionálnu duševnú prácu, je prehľadná, systematická a jednoduchá.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.