Otázka č. 16.
ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA (PROZÓDIA REČI), KVANTITA, PAUZA, TEMPO, RYTMUS, DÔRAZ, INTENZITA HLASU, MELÓDIA. SLOVOSLED SLOVENSKEJ REČI. POROVNAJTE S CUDZÍM JAZYKOM.

Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetika a fonológia.
FONETIKA - skúma a opisuje tvorenie zvukov reči artikulačnými orgánmi - ich znenie (chybným vyslovovaním sa zaoberá logopédia)
FONOLÓGIA - skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie
FONÉMA - najmenšia zvuková jednotka - rozlišuje význam slova.

Prozodické vlastnosti nazývané aj intonácia sa prejavujú vo väčších rečových jednotkách než je hláska. Najmenšou intonačnou jednotkou je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu. Hlas môže mať trojaké stvárnenia: časovú, silovú a tónovú moduláciu. Časovou moduláciou vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus
Silovou moduláciou vzniká intenzita hlasu, prízvuk a dôraz
Tónovú moduláciu predstavuje melódia a hlasový register.

1.ČASOVÁ MODULÁCIA

Kvantita je dĺžka nositeľov slabičnosti (a = 1 móra, á = 2 móry). Každá slabika bez dĺžňa = 1 móra. V súvislosti s časovou moduláciou je trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky dvojnásobok krátkej samohlásky. Dvojhlásky sa realizujú v rámci jednej slabiky, na rozdiel od spojenia dvoch samohlások v cudzích slovách (die-ťa, di-é-ta).

Pauza = prestávka, člení súvislú reč na úseky - takty. Takéto členenie nazývame frázovanie. Prestávky rozoznávame
a)logické čiže významové
b)fyziologické (nevyhnutnosť nadýchať sa)
Pri komunikácii by obidva druhy mali byť čo najviac zladené.

Tempo = rýchlosť. Tempo reči závisí od obsahu a funkcie prejavu. Čím je prejav obsahovo bohatší a náročnejší, tým má pomalšie tempo a naopak. Priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu (napr. dabing, komentátori - rýchle tempo). Rytmus je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré vytvárajú takty. Čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti (napr. v poézii - stopy).

2.SILOVÁ MODULÁCIA HLASU

Intenzita hlasu = celková sila reči. Možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých. Intenzita hlasu je dôležitý štylizujúci prostriedok vety, najmä pri prednese umeleckého textu.

Prízvuk - Slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike slova.

Vedľajší prízvuk je na tretej slabike 4-slabičných slov, na tretej a poslednej slabike viacslabičných slov. Predklonky (a, i, len, keď …) a príklonky (som, si, ju, jej…) sú neprízvučné. Jednoslabičné predložky sú zväčša prízvučné ak je na nich dôraz alebo stoja pred jednoslabičným slovom. Neprízvučné sú pred viacslabičným slovom, pred slovom na ktorom je dôraz, po prízvučnom jednoslabičnom slove.
Dôraz - výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie. Pri základnom (objektívnom) slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety, pri subjektívnom slovoslede je na začiatku vety.

3.TÓNOVÁ MODULÁCIA HLASU

Melódia je tónové vlnenie, čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete. Rozoznávame tri druhy melódie:
a)uspokojivo končiaca melódia (oznam. Veta, doplňujúca otázka)
b)neuspokojivo končiaca melódia (stúpavo-klesavá a klesavo-stúpavá melódia)
c)neuspokojivo nekončiaca melódia (výpoveď sa ešte neskončila, vo vnútri súvetia sa očakáva pokračovanie)

Hlasový register vzniká nasadením hlasu do istej výšky. Zmeny sa uskutočňujú pri komentujúcich a vložených častiach výpovede. Spája sa zväčša s tempom a intenzitou hlasu.
V - J - T J - T - V
Slovenčina má voľný, pohyblivý slovosled. Ten môže byť objektívny a subjektívny.
Britská angličtina má stabilizovaný slovosled : podmet, prísudok, predmet a ostatné vetné členy. V slovenčine podmet nevyjadrený (zamlčaný), v angličtine je vždy vyjadrený.
Slovenčina a angličtina sú rozdielne jazyky (slovanský a germánsky). V slovenčine každej hláske zodpovedá 1 zvuk. V angličtine neexistuj ch ako zvuk, u nás zase s - podobné je ako ráz (pri samostatnom vyslovovaní b, m …..)

Slovosled - slová sú vo vete usporiadané podľa slovosledových princípov. Základným princípom je aktuálne členenie vety.

Otázka č. 15
VYJADRENIE OBJEKTÍVNEHO A SUBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA V ROZLIČNÝCH SLOHOVÝCH ÚTVAROCH (ROZPRÁVANIE, OPIS, CHARAKTERISTIKA, VÝKLAD, ÚVAHA, KRITIKA…)

V súčasnej štylistike sa rozlišujú 4 základné slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový), ktoré sa uplatňujú v ustálených vzoroch, modeloch jazykových prejavov, v tzv. slohových útvaroch (žánroch).

Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden slohový postup, preto hovoríme aj o zmiešaných slohových útvaroch - hybridoch.

Informačný slohový postup:
-je objektívny - nezaujatý
-obsahuje stručné údaje (fakty) na otázky: Kto?, Čo?, Kedy?, Kde?, Ako?, Prečo?
-Vyskytuje sa v slohových útvaroch: správa, oznámenie

Rozprávací slohový postup (umelecký, slohový, opisný)
-téma, funkcia, situácia je objektívny a to podľa toho, ako je to podané je subjektívny
-je najrozšírenejší
-obsahuje udalosti, príhody , zážitky v časovej postupnosti
-vyskytuje sa v rozprávaní, fejtóne, bájke, rozprávke, povesti, poviedke, novele, románe

Opisný slohový postup
-je najmä objektívny, ale aj subjektívny
-obsahuje vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja)
-vyskytuje sa v opise, návode, životopise, posudku, charakteristike, reportáži, pracovnom postupe, cestopise, opise pracovnej činnosti

Výkladový slohový postup
-je objektívny
-viaže sa na úvahový slohový postup
-obsahuje vnútorné vzťahy (príčinné, dôsledkové)
-vyskytuje sa vo výklade, odbornom referáte, prednáške
Úvahový slohový postup
-je objektívny, obsahuje vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové), konfrontáciu subjektívneho a objektívneho hodnotenia
-vyskytuje sa v úvahe, kritike, eseji, recenzii, diskusnom príspevku, prejave