Otázka č. 14
NADVETNÁ TEXTOVÁ SYNTAX. PROSTRIEDKY NÁZORNOSTI MEDZI VETAMI, ODSEK, KAPITOLA. INTERPUNKCIA V TEXTE (ČIARKA, BODKOČIARKA, TRI BODKY, ÚVODZOVKY, ZÁTVORKY).

Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá nadväznosť. Vety na seba nadväzujú obsahovo a toto nadväzovanie sa vyjadruje pomocou rozličných jazykových i mimojazykových prostriedkov. Jazykové prostriedky vytvárajú vzťahy, ktoré presahujú rámec jednej vety, lebo nadväzujú na slová za hranicami vety. Takéto jazykové prostriedky sa nazývajú nadvetnými textovými prostriedkami. Syntax, ktorá sa nimi zaoberá je nadvetná textová syntax. Nadväznosť medzi slovami vytvárajú: obsahové, jazykové a mimojazykové prostriedky. K textovým prostriedkom patria:
Xlexikálne
Xgramatické prostriedky.
Text sa dá členiť na menšie celky. Vyššou textovou jednotkou než veta je odsek. Vyznačuje sa graficky, toto označenie však súvisí s významovou stránkou, preto odsek tvorí významovo ucelenú jednotku. Odsek má:
Xobsah
X formu
Ak sa odsek začína slovom, ktorým nadväzuje na predchádzajúci odsek, hovoríme o mäkkom začiatku odseku. Ak sa odsek začína menom, hovoríme o tvrdom začiatku odseku. Odseky sa spájajú do vyšších celkov - kapitol. Kapitola sa odlišuje od odseku aj z hľadiska formy, lebo je rozsiahlejšia, aj z hľadiska obsahu, lebo je tematický uzavretejšia (nadpis).
Modifikácia vetnej skladby v texte:
Osobitné konštrukcie jednoduchých viet:
1.vysunutý vetný člen
2.osamostatnený vetný člen
3.pripojený vetný člen
4.výpustka = elipsa
5.prerušená výpoveď
6.vsuvka = parentéza
Interpunkčné znamienka (rozdeľovacie) členia písomný text na časti, čím ho robia prehľadnejším a zrozumiteľnejším.
Interpunkčné znamienka sú: bodka, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka, otáznik, výkričník, spojovník, pomlčka, úvodzovky, zátvorky, tri bodky.

Čiarka oddeľujeme:
-vety v súvetí
-viacnásobné vetné členy
-vloženú vetu z oboch strán
-voľný prístavok
-rozvitý prechodník
-vytýčený vetný člen
-oslovenie
-časticu, ktorá ma význam pre celú vetu
-údaje v adrese, ak sú písané za sebou.
Čiarkou neoddeľujeme:
-vety v priraďovacom súvetí a vetné členy spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či,
-nerozvitý prechodník
-časticu, ktorá má význam iba pre jeden vetný člen
-údaje v adrese písané za sebou.

Bodkočiarka:
-bodkočiarkou oddeľujeme výpovede najmä v dlhých vetách a súvetiach
-bodkočiarku použijeme aj tam, kde čiarka na oddelenie nestačí - text by bol nezrozumiteľný.
Úvodzovky:
-na vyznačenie hraníc priamej reči
-druhu časť úvodzoviek (") píšeme za interpunkčné znamienka
-keď chceme zvýrazniť písmeno, slovo alebo slovné spojenie
-keď chceme odlíšiť nesprávny, nespisovný alebo citový výraz.
Zátvorky:
-vysvetlivky, vsuvky a pod
-možnosť písať, mať význam s údajom v zátvorke alebo bez neho
-meno autora diela alebo rok vydania
-matematické výrazy.
Tri bodky:
-tri bodky píšeme namiesto necelenej alebo nedokončenej výpovede
-ak sú tri bodky namiesto začiatku výpovede, oddeľujeme ich od nasledujúceho textu medzerou
-ak nahrádzajú neukončenú výpoveď, neoddeľujeme ich medzerou.


Otázka č. 13
TVORENIE SLOV, ODVODZOVANIE, SKLADANIE, SKRACOVANIE, PRAVIDLÁ ROZDEĽOVANIA SLOVA, (UNIVERBIZÁCIA, MULTIVERBIZÁCIA).

Tvorenie slov je jedným z prostriedkov obohacovania slovnej zásoby. Nové slová tvoríme odvodzovaním, skladaním a skracovaním.
Odvodzovanie je najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria od základných slov pomocou produktívnych prípon (- ička, - isko) alebo predpôn. Každé odvodené slovo má istý význam a formu.
-ička - zdrobneniny, ženské podstatné mená od mužských.
-isko - slovotvorný typ pre názov miesta
Z hľadiska formy rozčleňujeme odvodené slová na dve slovotvorné časti.
1)slovotvorný základ - časť odvodeného slova, slovotvorný základ, ktorý zostane po oddelení gramatických alebo slovotvorných prípon.
2)slovotvorný formant - slovotvorná prípona, slovotvorná predpona.
Slovensko › Slovenský, vydavateľstvo › dávať, prales › les, kúpiť › kupec

Skladanie - pri skladaní vzniká nové slovo z dvoch slovotvorných základov. (obsahujú aspoň 2 koreňové morfémy a spravidla spájajúcu morfému). Medzi zložením slovom a slovotvorným základom často býva významový rozdiel.
K nepravým zložením slovám patria tzv. zrazeniny - vznikli spojením dvoch tvarov ( bez spájacej morfémy) - moreplavec, duchaplný, kníhtlačiareň,...
Pravé zložené slová vznikajú z dvoch slovotvorných základov (so spájacou morfémou) - kosoštvorec, celoživotný,...
V odbornom jazyku sú časté tzv. hybridné zloženiny - časť slova je cudzieho pôvodu - bacilonosič, autodoprava,...
K zloženým slovám patria aj prídavné mená so spojovníkom - čierno-biely, vedecko-technický.
Skracovanie - sa používa pre úporné vyjadrovanie. Zaraďujeme tu skratky a skrátené slová.
Druhy:
Napríklad slovo atď. patrí ku skratkám, ktoré sa používajú len v písomnom prejave. Čítajú sa ako celé slová. Ku skrátením slovám patria tituly: Ing., Doc., MUDr.,.. Skratky príležitostné:
­pri písaní vlastných poznámok
­pri opakovanom použití
Značky, ktoré sa používajú v ústnom aj písomnom prejave (VSŽ, OSN, NATO)
Iniciálové skratkové slová vznikajú zo začiatočných písmen združeného pomenovania (SPŠS). Niektoré sa vzhľadom na usporiadanie hlások skloňujú (SĽUK - u).
Zo začiatočných slabík združeného pomenovania (REMPO, SATUR - Slov. agentúra turistického ruchu). Podľa zakončenia sa priraďujú k príslušným vzorom a skloňujú sa.
Osobitnou skupinou sú značky (kg, cos, mm).

Nepíše sa za nimi bodka.
Ďalšou formou tvorenia slov je univerbizácia a multiverbizácia.
Univerbizácia - z viacslovného pomenovania vzniká jednoduché. Vyskytujú sa v hovorovom štýle. Minerálka - minerálna voda, lieskovce - lieskové orechy.
Multiverbizácia - Z jednoslovného pomenovania vzniká viacslovné. V odbornom štýle
Kontrolovať = vykonať kontrolu, súťažiť = zúčastniť sa súťaže.