Otázka č. 8
KLASIFIKÁCIA VETNÝCH ČLENOV, PRAVIDLÁ INTERPUNKCIE VIET

Vetné členy delíme:
-základné (hlavné) vetné členy
-rozvité vetné členy

PODMET je základný vetný člen. Vyjadruje činiteľa, pôvodcu deja alebo nositeľa stavu a vlastnosti. Spolu s prísudkom tvorí prisudzovací sklad. Rozvíjací vetný člen k podmetu je prívlastok alebo doplnok .Vo vete môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený.
Vyjadrený môže byť - pods. menom v N alebo G, slovesným pods. menom, príd. menom v N, spodstatneným príd. menom, činným aj trpným príčastí, zámenom, číslovkou, neurčitkom slovesa a citoslovcami. Nevyjadrený podmet odkazuje tvar slovesa v prísudku. Ak nemôžeme vo vete doplniť presný podmet, hovoríme o vetách so všeobecným podmetom.

PRÍSUDOK je základný vetný člen, ktorým sa vyjadruje činnosť, stav alebo vlastnosť podmetu.

Spolu s podmetom tvorí prisudzovací sklad.
Prísudok môže byť:
Xslovesný - jednoduchý, zložený - je vyjadrený plnovýznamovým slovesom
Xneslovesný - menný, slovesno-menný
Menný prísudok sa skladá z neplnovýznamového slovesa a mennej časti.

PREDMET rozvíja sloveso tak, že pomenúva vec, na ktorú prechádza dej nadradeného slovesa.
Býva:
Xpriamy - bezpredložkový akuzatív
Xnepriamy - vo všetkých pádoch okrem N a A s predložkou.
Okrem toho môže byť:
Xholý
Xrozvitý
Xviacnásobný
Predmet je vyjadrený - pods. menom (okrem N), spodstatneným príd. menom, slovesným pods. menom, zámenom, príd. menom, príčastím, číslovkou.

PRÍVLASTOK rozvíja nadradené pods. meno v úlohe hociktorého vetného člena. ak sa zhoduje s nadradeným pods. menom v rode, čísle a páde o zhodný prívlastok. Obyčajne stojí pred pods. menom. Ak sa v týchto kategóriách nezhoduje, ide o nezhodný prívlastok. Stojí za pods. menom.
Môže byť:
Xholý
Xrozvitý
Xviacnásobný
Prívlastok je vyjadrený: príd. menom, zámenom, číslovkou, príčastím, pods. menom
Prechodný prívlastok je vyjadrený: pods. menom, príslovkou, neurčitkom slovesa.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE - vyjadruje rôzne okolnosti alebo vlastnosti deja.
Poznáme prísl. určenie:
Xmiesta
Xčasu
Xspôsobu
Xpríčiny


Otázka č. 7
ŠTÝLOVÉ ROZVRSTVENIE SLOVNEJ ZÁSOBY A JEHO VYUŽITIE
( NEOLOGIZMY, ARCHAIZMY, TERMÍNY, SLANG..., EXPRESÍVNE SLOVÁ SYNONYMA ANTONYMA, HOMONYMA, FRAZEOLOGIZMY )

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré sa v danom jazyku používajú. Slová sú v nej v mnohých vzťahoch. Delíme ich:
a)Podľa vecného významu:
Xplnovýznamové - neplnovýznamové ( 10 slovných druhov)
Xjednovýznamové - viacvýznamové
Xodvodené - neodvodené, zložené
Xsynonyma - slová ktoré majú podobný význam
Xhomonyma
Xantonyma - slova opačného významu
b)Podľa dobového výskytu:
Xneologizmy - vznik v umeleckej literatúre ich cieľom je aktualizovať ozvláštniť výraz.
Xzastarané, archaizmy, historizmy.
c)Podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
Xneutrálne - nevyjadrujú žiaden citový vzťah
Xštylisticky príznakové
­spisovné - odborné, básnické, hovorové
­nespisovné - vulgárne, žargónové
d)Podľa expresivity:
Xneutrálne
Xcitovo zafarbené
Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby

Slovná zásoba:
Xzákladná (1000 - 1500 slov)
Xindividuálna
-rozdielna
-aktívna - rozumieme a bežne používané
-pasívna - nepoužívame bežne

A- archaizmy, Po - poetizmy, T- termíny,
C - cudzie slová, N - neologizmy, Pf - profesionalizmy,
S- slang, D- dialektizmy, Ž(A) - žargón, argol, V - vulgarizmy

ČASOVO PRÍZNAKOVÉ SLOVESÁ

Neologizmy - čiže novo vznikajúce slová sú domáce (množina, samoobsluha ) a cudzie (windsurfing, vitamín). Sú nové slova v jazyku vznikajú v umeleckej literatúre s cieľom aktualizovať a ozvláštniť výraz. Opačné postavenie ako neologizmy majú zastarané slová, historizmy a archaizmy.

Zastaralé slova- veci a javy, ktoré pomenovávali, dostali iné pomenovanie (merba - geomet.)
Historizmy - veci a javy, ktoré pomenuvávali, zanikli (šesták, dôran, župan). Dajú sa zaradiť do príslušného historického obdobia, využívajú sa na charakterizovanie epochy, prostredia, reči ako charak. Prostredia.
Archaizmy - charakterizujú určité obdobie. Slová alebo slovné spojenia, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú
Slovnú zásobu obohacujú:
prevzaté slová- pri nich nepociťujeme cudzí pôvod ako autobus, garáž. Cudzie slová - pri nich pociťujeme cudzí pôvod. ( reserve, ofsajd )
K cudzím slovám patria aj internacionalizmy (kosínus, emócia)
Expresívne slová - sú citovo zafarbené môžu byť kladne znejúce, záporne hanblivé, zhoršujúce
Väčšina slov slovnej zásoby spisovného jazyka sa používa vo všetkých funkčných štýloch, komunikatívnych situáciách bez obmedzenia. Sú to štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová.
Citovo zafarbené slová, expresívne slová majú zjemňujúci a zhoršujúci význam. Používajú sa iba v úzkom osobnom styku.
Synonyma - rovnoznačné - sú to slová lit. Majú rozdielny tvar, ale podobný
význam. Rôzne znejúce slová s približne znejúcim významom
(lakomí, skúpy)
Homonyma - rovnozvučné- rovnako znejúce slová s rôznym významom (hlava,
koruna)
Antonymá - slová protikladného významu( biely- čierny)= opozitá- hore-dole,
Frazeologizmy - ustálené slovne spojenie slov ktoré majú obrazný prenesený
význam (ako by hrach na stenu hádzal)
Podľa pôvodu môžu byť - ľudové, intelektuálne, europeizmy