Nový obraz dediny s jej spoločenskými problémami vykreslil Jozef Gregor-Tajovský. Narodil sa v Tajove pri BB – zvolil si literárne meno. Jeho otec bol remeselníkom. Bolo ich desať detí – najstarší Jozef sa dostal do opatery k starému otcovi z tohto obdobia. Bol učiteľom – nechcel byť nástrojom pomaďarčovania odchádza z pracoviska študovať do Prahy. Po návrate zo štúdií pracoval ako úradník v peňažných ústavoch. Oženil sa s hanou Lilgovou, ktorá sa prostredníctvom muža stala literárne činná. Narukoval, dostal sa do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Odporca alkoholizmu. Prozaik, dramatik, písal len poviedky. Cez Tajovského sa dostáva sluha poľnohospodársky robotník do lit. tvorby. Vo väčšine poviedok má rozprávača. Maco Mlieč, Apoliena- charakterizuje nový obraz dediny, poviedky zachytávajúve spoločenské zlá.

    Príkladom deformácie ľudských vzťahov je poviedka Maco Mlieč, v ktorej vidíme nepreklenuteľný kontrast sveta pánov a sluhov. Téma: rozprávanie o živote najbiednejšieho človeka – sluhu Maca Mlieča. Žáner: kritická poviedka. Zvláštnosť: autor prostredníctvom rozprávača je prítomný v tejto poviedke.

    Charakteristika postáv: Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracoval u gazdu len za stravu, nejaké kúsky odevu, tabak a kalíšok pálenky. Nemal ani vlastnú izbu, spával pri koňoch a práve kone sa mu stali najmilšie. Staral sa o ne lepšie ako o seba samého. Keď bola zima, vyzliekol si huňu, pozakrýval ich a sám potom mrzol. Rodičia mu zomreli jeden po druhom a prichodilo sa mu už aj oženiť. On by sa aj chcel, ale takého mrzkáňa hluchého nechcela žiadna dievka. Richtár s notárom ho podpichovali a dohadzovali mu kadejaké staré dievky, no on sa len zo slušnosti nad tým pousmial. Keď bol mladší, tak si ešte holil celú tvár, mastil si vlasy, začesával a dával podstrihovať. Ale keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Neumýval sa, iba v nedeľu, alebo keď ho gazdiná alebo dievčatá odohnali zahnojeného od stola. Nečesal sa, len keď mu už vlasy na plecia viseli, vzal rajnicu, položil na hlavu a podstrihol si ich sám. Poctivo robil svoju robotu, často i navyše. Nemal pocit, že ho gazda zdiera, naopak, myslel si, že s ním má veľa výdavkov. Nepoznal cenu peňazí, lebo ich nepotreboval. Gazdu nenapadlo, aby sa k nemu správal ako k dospelému človeku. Macovi sa často vysmievali dievčatá, ako vyzerá a páni ho posmechovali, že si nevybral nevestu. K slabšiemu človeku sa dedina správala ako k nedospelému. On sa nikdy neurazil iba sa uškrnul nad posmeškami. Vo všetkom videl tú lepšiu stránku. Bol trpezlivý, znášal v tichosti bolesť, nesťažoval sa, lebo nechcel obťažovať. Keď poprosil o liek, aj tak mu ho nepripravili. Nedalo by sa mu umrieť, keby sa čestne neporátal s gazdom a neodobral sa od gazdovej rodiny. Žil vždy mimo iných a preto mal len jednu túžbu – byť pochovaný uprostred cintorína, nie pri plote. Macova dobrota pohla aj gazdom. Keď mu pobozkal ruku z vďačnosti, ozvalo sa u gazdu svedomie. Nestihol však už nič napraviť. Maco v noci zomrel – sám v maštali.

    Gazda – asi 60-ročný človek, ktorý bol rád, že má takého dobrého sluhu, ktorý nepýta peniaze. Na konci sa v ňom ozvalo svedomie, a preto pohreb Maca bol vzácny. Dal urobiť všetko, čo si prial, a tak vyhovel jeho vôli. 

    Dej:  Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa odkedy pracuje. Poradí mu aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera. Od detstva pozná len robotu. Neoženil sa, lebo ho žiadne dievča nechcelo a preto na ženy zanevrel. Žije sám u gazdu v maštali, robí všetky možné roboty. Gazda sa nevzdáva výhodného robotníka, vždy mu našiel náhradnú prácu. V jeseni začal Maco polihovať, nesťažoval sa nikomu, gazda žartom prehodil, že je to už pred smrťou, ale nezaujímal sa, čo mu je. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce aby mu vyplatil peniaze, ale prosí gazdu aby mu za ne vystrojil riadny pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať, akoby sa jej bol sám bál. Maco sa odoberie od gazdu, poďakuje mu, že ho choval a šatil, bozká mu ruku. Konečne aj richtárovi vypadli slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel. Bolo už však neskoro. Maca našli ráno studeného v telinci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.

    Apoliena – vykresľuje obraz slúžky, ktorá stratila sluch od bitky opitého otca. Odhaľuje následky alkoholizmu. Autor ako angažovaný rozprávač bolestne preciťuje osudy biednych. Svedčia o tom i poviedky:  Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb.

   Mamka Pôstková - poviedka popisujúca ťažký život chudobnej ženy na dedine, ktorej hrdosť nedovolí pýtať si peniaze bez zásluh