14. SVETOVÝ REALISTICKÝ ROMÁN- ZRKADLO BURŽOÁZNEJ SPOLOČNOSTI, KRONIKA MRAVOV ( BALZAC, DICKENS, TOLSTOJ, DOSTOJEVSKY, STENDHAL, FLAUBERT.)

Koncom 19, a zač. 20. stor. prebiehajú v kap. spoločnosti veľké zmeny. Zanikajú feudálne a upevňujú sa kap. vzťahy. Tieto vzťahy boli založené na moci peňazí. Zostrujú sa aj boje európskeho proletariátu a vrcholia Parížskou komúnou (1871). Dochádza k priemyselnej revolúcii a k prudkému rozvoju prírodných vied. Rozmach prírodovedného bádania ovplyvnil aj filozofiu, vzniká nová filozofia - pozitivizmus. Pozitivizmus zdôrazňuje objektívne poznanie spoločnosti, proti subjektívnemu.
Táto filozofia vplývala aj na literatúru, kde badať snahu o objektívne zobrazovanie spoločenských procesov, ľudských vzťahov a charakterov, každodenného života. Spisovatelia si všímajú vplyv prostredia na charakter človeka. Toto prostredie formuje človeka kladne alebo ho deformuje. Tento literárny smer sa volá realizmus. Realizmus zobrazuje hrdinov zo všetkých spol. vrstiev. Rozdiely medzi romantickou a realistickou literatúrou V romantizme hrala veľkú úlohu fantázia, sen, predstavivosť. V realizme spisovatelia zobrazujú všedný život na základe vlastnej alebo spoločenskej skúsenosti. Romantickí spisovatelia sa často obracali do minulosti. Realistickí spisovatelia zobrazujú svoju súčasnosť a vnímajú vzťahy a rozdiely v kap. spoločnosti. Romantický hrdina žil bohatým vnútorným životom, charakterizuje ho ušľachtilosť ducha. Človek realistickej literatúry je zachytený v konkrétnom spoločenskom prostredí, ktoré ho formuje.

Honoré de Balzac: Francúzka realistická literatúra

Je svetoznámi románopisec. Bezúspešne sa snažil zbohatnúť na burze, jeho celoživotným bremenom boli jeho veritelia. Celoživotné dielo bolo zhromaždené do jedného cyklu pod názvom Ľudská komédia – tento cyklus je encyklopedickým zobrazením Francúzskej spoločnosti od nástupu buržoázie cez jej vnútorný rozklad, rozkvet kapitalizmu a s ním spojený obraz nemorálnosti boháčov opantaných peniazmi. Ľudská komédia obsahuje 97 románov, je rozdelená do troch cyklov.
1. cyklus – štúdia mravov tam patria romány: Otec Goriot, Manželská zmluva, Lesk a bieda kurtizán, Sesternica Beta, Stratené ilúzie.
2. cyklus - štúdie filozofické romány: Šagrénová koža, Hľadanie absolútna, Zbohom Luis Lambert.
3. cyklus – štúdie analitické: Filozofia manželstva.

Otec Goriot: Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia. Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu. Autor zobrazil až prehnane obetavú otcovskú lásku, poukazuje na to, čo dokážu s ľuďmi urobiť peniaze a aký mali vplyv v 19. storočí vo Francúzsku a na stratu ideálov u mladého študenta, ktorý pochopí, že s pravdou a cťou sa do vyššej spoločnosti nedostane (to je zároveň znak realizmu)

Hodnotenie postáv: Otec Goriot -je to nezabudnuteľný typ obetavého otca, ktorý nachádza zmysel svojho života v spoločenskom vzostupe svojich dcér v prepychovom živote vysokej parížskej spoločnosti. Bol veľmi sporivý a zručný, vyznal sa skrátka vo všetkom. V tomto románe Balzac analyzuje tragiku ľudskej vášne, bezhraničnej otcovskej lásky, schopnej najväčšej obete pre svoje dcéry. Hoci je stelesneným bezhraničnej lásky, predsa možno badať, že jeho charakter nie je celkom čistý, pretože kladie dôraz na nízke ľudské ciele a hodnoty.

   Delphine a Anastasie -dcéry otca Goriota -sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Hoci nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utláčajú nepísané spoločenské zákony, ktoré im bránia priznať sa k vlastnému otcovi.

    Eugéne de Rastignac - študent, ktorý je v jadre citlivý a dobrý, ale spoločenské pomery ho zmenia natoľko, že si zvolí cestu postupu aj za cenu toho, že ľudsky klesne. Rastignac jediný poznáva, že deti otca Goriota sa za neho hanbia a je mu až do smrti priateľom.

    Vautrin - bývalý galejník, človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg. Nemá vlastné ambície: jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. No nie vždy to pre nich skončilo úspešne. Vautrin šiel cestou otvoreného zločinu.                

    Pani Vauquerová - majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná .

    Gróf de Restaud -manžel Anastasie - človek povrchných citov, ktoré sú nízke, uhladené a falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil.

    Pán de Nucigen - manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti.