16. LYRICKÝ HRDINA LITERÁRNEJ MODERNY AKO OBRAZ OSOBNÝCH A SPOLOČENSKÝCH POMEROV V DIELE BAUDELAIRA  A KRASKU.

LITERÁRNA MODERNA (1890 - 1918) Svetová moderna začala vznikať v druhej polovici 19. storočia. Týmto termínom sa označujú umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus. Zrod literárnej moderny súvisí s odporom umelcov voči meštiactvu. V Paríži sa prejavovala silným robotníckym hnutím, ktoré vrcholí Parížskou komúnou v roku 1871. Bojoval tu aj Eugene Pottier ,ktorý v roku 1871 zložil internacionálu. - rozvoj poézie, hlavná postava je samotárska, je v konflikte so spoločnosťou, jeho pocity sú zobrazené cez symboly /rozvoj modern. smerov/ - lyrický hrdina trpí bezmocnosti, pesimizmu, nihilizmu /nedôvera/, individualizmu Od polovice 19. st. nastalo takmer vo všetkých národných zložkách striedanie prúdov a smerov. Začiatok literárnej moderny niekt. prvkami súvisí s romantizmom. Vzniká ako prejav nového vzťahu ku skutočnosti a zložitého stvárňovania rozličných stránok života. Rozpor medzi snom a skutočnosťou.

Moderna je charakteristická najmä: symbolizmom (pesimizmus) a z neho vychádzajúcim individualizmom a skepsou.

Spisovatelia sa rozdelili na dve skupiny :

    1. aktívna skupina - bojovali na barikádach (Eugene Pottier)

    2. spisovatelia, ktorí boli pre tzv. čisté umenie: L'art pour L'art = umenie pre umenie (literatúra má byť odtrhnutá od politiky) /Larpularizmus/

Literárne východiská moderny: Realizmus sa v literárnej tvorbe (najmä v románovej) spoliehajú na poznatky modernej, technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup k všetkým spoločenským problémom. Kapitalistická spoločnosť ( GB, Fran., Nem.) si prestáva všímať a podporovať umenie. Moderna vnáša do literatúry človeka samotára.

Parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom (odporcovia symbolizmu). Tvrdili, že zmyslom umenia (poézie) je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom (symbolisti hľadali krásu v zle, v špine). Zaujímala ich iba forma básne. Básnici hľadali inšpiráciu (motívy) v minulosti. V druhej polovici 19. storočia aj Európe vznikajú nové umelecké smery. Prvým z nich bol symbolizmus. Prvý moderný literárny smer vznikol vo Francúzsku ako reakcia na realizmus a parnasizmus, zaujal popredné miesto medzi modernými básnickými smermi, takmer vo všetkých európskych literatúrach. V polovici 19. storočia vládol Napoleon III. – despota - Zákaz zhromažďovania sa, slobodného slova prísna cenzúra, básnici nemohli voľne vyjadriť to, čo cítili - skrývali sa do symbolov sa pomocou nich sa vyjadrovali. Cieľom autorov bolo vyjadriť vzdor, hľadať životnú pravdu, obranu proti zložitej dobe, vyjadrovali ľúbostné a spoločenské sklamanie. Symboly nemajú len 1 význam, každý si ho inak vysvetlí, hlavne preberali symboly z antiky, filozofie, biblie, prírody. Programovo – únik od skutočnosti sa prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Nadraďujú ducha nad hmotu. Poézia ťažila zo silného duševného vplyvu na inú osobu (sugescia), združovanie postáv (asociácia).  - básnici prežívali, vyjadrovali pochmúrne pocity, pesimizmus, skepsa (bezvýchodiskovosť). Cez poéziu hľadali „nové priestory“ v neskutočne, v sne, teda mimo reality. Symbolizmus niekedy skĺzne do negovania spoločnosti- (smutná poézia, skôr o smrti ako o živote - dekadencia; fr. Decadas- úpadok, Pesimistická poézia o úpadku - FRANTIŠEK XAVER ŠALDA). Básnici tohto smeru vyjadrujú najmä obrazy- pocity smútku, smrti a beznádeje.

   Symbolizmus- (gr. symbolón = znak); vznik vo francúzsku v 2. pol. 19. stor.  nadväzuje na romantizmus, popiera naturalizmus a realizmus, využíva niektoré romantické prvky.

- 1. vzťah ku skutočnosti je iracionálny - nie rozumovo chápaný. Filozofickou podstatou je názor, že skutočnosť je oveľa zložitejšia, mnohotvárnejšia ako nám ju poskytujú zmysly, na jej pochopenie nestačí iba bežná skúsenosť, ale môžeme do nej preniknúť na základe intuície, sna, vnuknutia.

- 2. filozofické východisko- iracionalizmus subjektívny- opak objektívneho

- 3. v popredí individualizmus - vyzdvihovanie jednotlivca, jeho náhľady, myšlienky

- 4. skepsa - pochybovanie o chode sveta, smútok, apatia- vyplýva to z odporu voči meštianstvu.

- 5. využívajú cudzie výrazy - z liturgie (náb.)-žalm, spoveď, chorál - z prírodných vied- sféra, vesmír, zenit. Slovník symbolistov bol veľmi ťažký pretože okrem bežných výrazov používali slovnú zásobu z gréckej mytológie  a náboženskej filozofie.

- z filozofie - indivíduum, skepsa, - čerpajú námety z Antickej mytológie

Básnické prostriedky : zložitá skutočnosť sa nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané metaforami, metonýmiami - prenesené významy, personifikácie), slúžili na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska, holubica – mier, lev – sila).. Symbolizmus neopisuje ani vonkajší svet, ani vnútorný svet básnikov priamo, ale pomocou symbolov. Básnici používali metaforu, alegóriu, inotaj a kládli dôraz na eufóniu verša. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Ustúpil historizmus – záujem o dejiny.

Ďalším z nových smerov bol impresionizmus (lat. impresió- dojem, vnem) - založený na senzualizme (=zmyslové vnímanie), za dôležité považoval okamžitý dojem vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom. Je založený na zobrazení konkrétneho zážitku zo sveta každodenného života, tak ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Do poézie sa dostal prostredníctvom výtvarného umenia. (Maliari: Eduard Manet, Claude Monet, Vincent Van Gogh, Toulouse Lautrec ...) V lit. Paul Verlaine - opis konkrétnych zážitkov ľudskými zmyslami.

Postupne však začal symbolizmus strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda (fr. pokrok) - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Rozdiel medzi modernistami a avangardistami: avangardisti sú revolučnejší, viac brojili proti spoločnosti, viac sa orientovali na súčasný život. Mladá generácia sa nechcela zmieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohí z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filozofii. Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti.