Slovenská literárna moderna (1905 – 1918)  Po realistickej línii, spisovatelia ako P.O. Hviezdoslav a S.H. Vajanský, ktorí v tomto období prežívali vrchol svojej tvorby, prichádza nová básnická skupina. Nazývame ju slovenská moderna.

1. Nové myšlienkové - avantgardné smery prenikli do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Generácia nastupujúca v tomto období zložitých spoločenských pomerov si uvedomovala, že spôsob, akým sa vyjadrovala predchádzajúca generácia nestačí vystihnúť všetky záporné stránky skutočnosti. Do literatúry prenikli netradičné postupy a formy. Na sformovaní moderny sa podieľali: Ivan Krasko, Janko Jesenský a Vladimír Roy. V čase, keď vyvrcholila tvorba Hviezdoslava a Vajanského prichádzalo do našej literatúry nové pokolenie - jeho vystúpenie nebolo až také smelé ako v európskych literatúrach. Na Slovensku sa zachovávala väčšia úcta k tradíciám. Boli orientované najmä sociálna a národne. Predstavitelia slovenskej literatúry chceli slúžiť myšlienke národného a sociálneho hnutia.
2. Slovenská literárna moderna trvala v rokoch 1900 - 1918 - Kraskova básnická škola.
 Zdroje: - vplyv svetovej moderny (subjektivizmus, pesimizmus, symbolizmus)

- romantizmus (individualizmus; sen a skutočnosť; idea slobody)
- nadväzovanie aj na slov real. tradície
- Verš: prízvučná prozódia (potrojné metrum) - zárodok pre voľný verš
- znaky: -viz. svetová moderna  
- prevažuje lyrika; krátke bás. útvary - básne v próze 
- nie veľký smútok, zvýraznenie individualizmu (vnútorné problémy, zaangažovanie)
- mladé pokolenie chcelo aktivizovať vlastné sily v záujme zlepšenia sociálnych a kultúrnych pomerov - zárodky voľného veršu

   Svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica (1898 – 1914) – vydávala Vansová, , Prúdy (1909 – 1914), Slovenské pohľady, v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže. Tvorili poéziu, v ktorej jazyk bol pestovanejší, kultivovanejší, vychádzali z francúzskej moderny, ale brali do úvahy aj našich klasikov. Bola to poézia národného a sociálneho vzdoru. Slovenská literárna moderna si dala za cieľ prehĺbenie umeleckej funkcie slovesnej tvorby. V úsilí o obohatenie výrazových prostriedkov sa vyrovnávala s európskym romantizmom. Sledovala však aj súveké moderné smery, najmä symbolizmus a impresionizmus. Slovenskí symbolisti a impresionisti písali (ťažisko celej moderny) lyriku a v krátkych veršovaných formách piesňového alebo melodického charakteru - sonety, básnické pásma, snažili sa o nový pohľad na človeka, používali nový slovník, novú obraznosť. Spisovatelia vystupovali proti meštiackemu spôsobu života, kritizovali morálku a ideológiu. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabiku (daktyl). Len niektorí predstavitelia moderny písali poviedky, novely a romány realistickej poetiky. Väčšina z nich používala i v próze básnické prostriedky- básne v próze, takže sa už na zač 20.st vyskytol u nás určitý typ lyrizovanej prózy.

    Ivan Krasko (1876 – 1958) je hlavným predstaviteľom Slov. literárnej moderny. Vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny. Pracoval v spolku Detvan. V jeho tvorbe prevažoval vzťah k Hviezdoslavovi - ľudová poézia. Prvé verše (uverejňoval pod menom Janko Cigáň, Vajanský mu navrhol pseudonym Krasko) -reakcia na sociálny a národnostný útlak a napísal ich v duchu Hviezdoslavovej poetiky. Po maturite opúšťa domov a ide študovať do cudziny chémiu a odchádza pracovať do Čiech.  Ako prekladateľ zaujímal o tvorbu rumunského spisovateľa M. Eminesca (1850 – 1889). Napísal len dve básnické zbierky, ale utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike.
Básne písal aby sa vyrovnal s problémami, ktoré trápia jeho myseľ, báseň vznikla z konkrétneho zážitku známeho len jemu

   Zbierka Nox et solitudo (Noc a samota) - 1. z dvoch zbierok, ktoré napísal

- veľký ohlas vo verejnosti a kritike. Došlo k výraznému odklonu od tradicionalizmu. Na prvom mieste boli prídavné mená pred podstatnými menami a slovesami.

- základy pre novú poéziu, na rozdiel od starších básnikov vyslovil svoj vzťah ku skutočnosti cez vlastnú osobu dušu (hrdina je stotožnený s jeho osobnosťou). Vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka.

- najnápadnejším jej znakom je hlboký smútok a veľa prírodných motívov. Príčiny Kraskovho smútku boli chorľavosť, práca ďaleko od domu, rodinný život.

- Filozofické úvahové verše, ľúbostná poézia s neromantickým osobným smútkom.

Báseň tvorí vždy celok, ktorý sa podriaďujú epické a dramatické prvky, situácie lyrického subjektu. Folklórny piesňový postup -melodickosť, jednoduchosť až jednotvárnosť aj vo výbere lexiky (opakovanie, význ. synonymia). Lyrický hrdina (jeho psychický stav) sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii. Vynára sa v nich spomienka na rodný kraj, matku (Vesper dominicae = Nedeľný večer). Neustále prežíva prírodné deje (Topole, Zmráka sa), zamýšľal sa nad zmyslom ľudského života (Quia pulvis sum =Pretože som prach) a patrí sem i ľúbostný cit (Plachý rekord). V tejto zbierke zaujíma dôležité miesto báseň Jehovah. - vzýva boha a privoláva na vlastný národ pomstu, vystupuje proti pasivite v predvojnovom slovenskom živote. Zobrazuje aj zamyslenie nad osudom národa a ľudí- Zmráka sa.

    Zbierka Verše - 27 básní, - Básnik si uvedomuje nevyhnutnosť dostať sa zo zajatia smútku. Prekonáva pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti - odhodlaný bojovať- (Život).  Zbierku venoval ju snúbenici - prebieha zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz. Na jednej strane je ľútosť za dávnymi láskami a pocit akého si vyrovnania, na druhej je neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti. Zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti: z impresionizmu - zmysel pre vyjadrovanie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov. Krasko zmenil vetnú stavbu verša, používal prirodzený slovosled. Opúšťa 4-veršovú strofu, využíva formu sonetu.
Motivicky sa presadila intímna lyrika a ani v tejto zbierke neporušil „kompozičnú“ uzavretosť básnického sonetu. Rozšíril svoje lyrické motívy o alegóriu (démon, pustovník, otrok, čierny hosť).
Obsahuje však viac významových tém ako predošlá. Rozširujúcimi motívmi rozšíril svoj pohľad na spoločenskú problematiku. Zamýšľa sa nad svojím miestom vo svete (Ja; Noc) a uvedomuje si nadosobné hodnoty života, jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej a sociálnej povahy- zbierka je rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých - za rodinu za národ. Prejavilo sa to v básňach ako sú Otcova roľa, Baníci a Otrok-  Lyrický hrdina hľadá riešenie situácie v prospech celku. Básnik vyslovuje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred prvou sv. vojnou, raz príde čas slobody, pre tie spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpeli soc. a nár. útlakom.

PRÓZA - novela List mŕtvemu - zobral sa za námet skutočnú udalosť, používa fantastické prvky, píše list dávno mŕtvemu, utopenému človeku, vôkol seba vidí len biedu, utrpenie - chcel by pomáhať, ale je bezmocný

Topole- symbolizujú ľud, básnika. Cíti sa nepochopený, smutný osamelý hľadí do neznáma.

Zmráka sa- pred 1. sv. vojnou, smútok nad národnos. otázkou, útlakom nár. vojny. Podporuje Štúra.

Verše- boj zo životom, človek musí bojovať a nie sa vzdávať, chce zobrať život do svojich rúk.