17. ZOBRAZENIE 1. SV. VOJNY V SLOVENSKEJ A ČESKEJ LITERATÚRE (HVIEZDOSLAV, TIMRAVA, URBAN, HAŠEK)

    Pavol Országh Hviezdoslav:

Hviezdoslava chápeme ako synonymum slovenskej duchovnej tvorivosti a v našej národnej literatúre mu prisudzujeme také miesto aké Dantemu v Taliansku, Shakespearovi v anglicku, Goethemu v Nemecku, Puškinovi v Rusku a Mickievinovičovi v Poľsku. Vlastným menom Pavol Orzságh sa narodil v malej dedinke vo Vyšnom Kubíne. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci, v Kežmarku odišiel študovať na právnickú akadémiu, ktorú absolvoval v Prešove. Po štúdiách bol advokátskym pomocníkom v Dolnom Kubíne, Martine a Senici. Neskôr sa presťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát 20 rokov. Vrátil sa do Dolného Kubína, zanechal advokátsku prax a venoval sa už iba literárnej tvorbe. Zomrel a je pochovaný v Dolnom Kubíne. Do slovenskej literatúry vstúpil na sklonku 60 rokov 19. storočia. Rakúsko maďarské vyrovnanie 1967 nepriaznivo poznačilo kultúrny vývoj na slovensku. Už na štúdiách v Miškolci sa snažil uplatniť svoj prebúdzajúci sa talent. Nadchýňal sa tvorbou Pétöfiho a Arániho. Začal tvoriť ale v maďarčine. Na pomoc mladému autorovi prišli viacerý oravský národovci a začal písať už len po slovensky. Dielo týkajúce sa 1. sv. vojny-

    Krvavé sonety: Prvé dielo, kde autor vyjadruje nesúhlas voči vojne, odsudzuje nezmyselnosť a zabíjanie, ničenie hodnôt civilizácie. Pozostáva z 32 sonetov a 7 motívov. (sonet: 14 veršov 8+6=14)

Motívy, o ktorých píše básnik-
1. Spev o krvi- básnik spieva o krvi, nie však takej, kt. žiari sťa ruže kvet ( ako stud dievčenskej tváre) ale o krvi, ktorá rozbúšila, vyvolala vojnu a hnev.

2. Obraz vojny- prirovnáva obrazne padanie ľudských tiel k padaniu zrelých klasov obilia v žatve. Vo vojne zomierajú najmladší- najzdravší ľudia. Vojna ničí všetko, čo človek v histórií vytvoril. Pošliapava ľudskú dôstojnosť, práva.

3. Obžaloba ľudstva a kresťanstva- obžalúva ľudstvo, že sa nepridržiava Kristových ponaučení. Zároveň obviňuje a kritizuje kresťanstvo a falše. Človek „pán prírody“ nedokáže vládnuť sám nad sebou a o 100 rokov sa vracia k barbarstu.

4. Hľadanie vinníka- za príčinu vojny autor považuje ľudské sebectvo, pýchu a panovačnosť.

5. Úvaha o mieri- v reflexiách o vojne sa autor pýta: Bude už pokoj? Zvíťazí vojna? Na otázky si nevie odpovedať, a preto sa utieka k Bohu. Neverí tým, ktorí vo vojne vidia trest boží. Hovorí Boh je láska a on takéto skúšky nepotrebuje. 

6. Slovanstvo a Slováci- Prosí Boha aby mu dovolil nazrieť ako z toho strašného boja vyjde Slovanstvo. Zároveň polemizuje s myšlienkou a názorom ruského básnika Puškina, ktorý tvrdí, že všetky slovanské národy sa musia zliať ako potoky v jednom veľkom ruskom mori. A Hviezdoslav tvrdí, že právo na samostatný život majú všetci. Autor verí, že príde nová doba, keď skončí čas bezprávia, keď Slov. nemalo dôstojné miesto v spol. živ., Slováci budú o sebe rozhodovať sami. Slovenská zem sa stane macochou svojim vlastným deťom.

7. Privolávanie mieru- Básnik sa lúči s piesňami pochmúrnymi, krvavými. Hoci nebojoval veľmi súcitil a trpel s ostatnými. „ Ó vrať sa skoro mieru milený, zavítaj s ratolesťou olivovou a buď nám zdravím, veselím i chovou v snažení ostňom kovom v rameni.“