19. SLOVENSKÁ A ČESKÁ MEDZIVOJNOVÁ DRÁMAV ÚSILÍ O POKROK A ĽUDSKOSŤ ( STODOLA, IVAN, ČAPEK)
V medzivojnovom období nastáva rozmach slovenského divadelníctva. Prvé ochotnícke divadlo vzniklo v roku 1830 založené Gašparom Fejerpataky Belopotockým v Liptovskom Mikuláši, kde sa 1. krát odohrala Chalupkova hra Kocúrkovo. O ďalší rozvoj v 2.pol.19.stor. sa zaslúžil J. Palárik a J. Záborský. V r. 1919 zoložené SND, prvá premiéra 1920. Na premiére mal 1. slávnostný prejav Ivan Krasko a riaditeľom bol O. Nedbal. Od vzniku SND bola scéna pod vplyvom českého divadelníctva, kt. herci hrávali na pôde sl. div. V tom čase boli uznávané hry Palárika, Záborského, Hviezdoslava, Tajovského, Čapka, Rázusa a Stodolu. Medzi prvých hercov patril Andrej Bagar a manželia Borodáčovci. V r. 1938- 45 museli českí herci SND opustiť, napriek tomu SND hrávalo hry klasikov- Shakespeare, Goethe, Schiller, Mollier, ale aj Márie Rázusovej Martákovej (Jánošík) a Petra Zvona (Tanec nad plačom). Opera sa rozvíjala súčastne s činohrou, ale 1. operné diela vznikli až po r. 1948. Opereta a balet sa rozvíjali neskôr. Popri SND vznikali aj iné profesionálne scény- Východoslovenské divadlo v Košiciach, DAB v Nitre, Nár. divadlo v Martine. Rozmach zaznamenal aj rozvoj ochotníckeho divadla. Prvým priekopníkom bol Janko Borodáč, ktorý bol zakladateľom sl. činohry. Postupne vznikali aj Slovenská filharmónia a folklórny súbor Sľuk.
Ivan Stodola:
Bol najplodnejším autorom medzivojnového obdobia. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v Liptovskom svätom Mikuláši, v Prahe a Bratislave. Posledné roky prežil v Piešťanoch, pochovaný je v Bratislave. Jeho dramatická tvorba sa delí do 3 okruhov:
- Spoločenská satira- komédie(Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik)
- Historická dráma- (Svätopluk, Marína Havranová, Keď jubilant plače)
- Spoločenská dráma- Bačova žena.
- v tragédii Bačova žena čerpá námet zo života dedinského ľudu. Dej je založený na morálno-sociálnom konflikte, ktorý vznikol medzi Ondrejom, Mišom a Evou. Zrážka človeka s osudom je blízka antickej tragédii. Evin muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky, v bani, kde pracoval sa stalo nešťastie, vybuchol plyn, baníkov zasypalo a správa baní poslala Eve oznámenie o smrti jej muža. Eva sa po rokoch vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal a ktorý ju ľúbi. Ondrej však nezomrel, zo zasypanej bane sa zachránil vetracou šachtou, no stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch, pri železničnom nešťastí sa mu pamäť znova vráti a vracia sa domov ako boháč. Eva sa musí rozhodnúť medzi dvoma mužmi, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov, aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska. Spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou – prebodne sa nožom.
- v politickej komédii Čaj u pána senátora sa vysmieva karierizmu, bezohľadnosti, ale aj obmedzenosti meštiackych vrstiev a ich pachtenie sa za politickou mocou. Udalosťou, ktorá rozvlnila malomestský život, je príprava volieb. Hlavná postava, obchodníka s truhlami, Baltazára Slivku núti jeho žena do politickej činnosti. Spočiatku sa úlohe politika bráni, ale postupne sa do nej vžíva a začína sa mu páčiť. Zúčastňuje sa na školení spoločenského správania, ktoré vyučuje ruský emigrant. Dej vrcholí na čaji u senátora. Frázy, ktoré sa Slivka naučil používajú aj ostatní činitelia a ich manželky, lebo aj oni absolvovali hodiny u toho istého učiteľa. Tu vrcholí výsmech obmedzenosti týchto ľudí.
- veselohru Jožko Púčik a jeho kariéra nazval autor „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Hrdina je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil. Svedomitého úradníka, starého mládenca Jožka Púčika obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas, kde pracoval. Kým sa pri vyšetrovaní správa pasívne a prijíma obvinenie za nespáchaný čin, „je hrdinom“. Dobročinné spolky ho podporujú, aby vykázali činnosť. Keď vyjde najavo, že je nevinný, prestanú mať oňho záujem, prepustia ho i z práce. Autor sa vysmieva buržoáznym spoločenským inštitúciám.
- v satirickej komédii Keď jubilant plače chcel autor prostredníctvom konfliktu medzi lekárom a mastičkárkou poukázať na podvodníkov, ktorým sa v tej dobe darilo. V malom mestečku pracuje lekár, ktorému konkuruje mastičkárka. Ľudia viac veria jej zelinkám a zázračným mastičkám. Keď lekárovi ubúda pacientov, uzatvorí s ňou dohodu. Ľudia sa k nemu hrnú a nikto nechce veriť, že jeho liečebné metódy sú podfukom. V hre je veľa smiechu a irónie, ale aj veľa problémov tej doby. Autor chcel poukázať na prejavy spoločenského karierizmu a pokrivenú morálku časti inteligencie.
- satirická komédia Mravci a cvrčkovia vznikla na základe bájok o usilovnom mravcovi a ľahtikárskom cvrčkovi. Vysmial sa jednotlivcom, ktorí sa bezpracne obohacujú. K známym historickým hrám patria:
- Kráľ Svätopluk- vracia sa do obdobia Veľkej Moravy. V postave Svätopluka zdôrazňuje vlastenecký pátos (oduševnenie) v protiklade s osobnými záujmami jeho synov
- Marína Havranová- autor sa vracia do revolučných rokov 1948-1949, aby vyzdvihol myšlienku opravdivého vlastenectva
- Básnik a smrť- ako prvý dramatik tu zobrazil SNP
