24. ŠPECIFICKÉ ČRTY SVETOVEJ A SLOVENSKEJ DRAMATICKEJ TVORBY PO R. 1945 (BRECHT, MILLER, DÜRRENMATT, KARVAŠ, KRÁLIK, BUKOVČAN)

·         Dramatická tvorba po r. 1945 bola v slovenskom divadelníctve veľmi významná a nadvezovala na slovenskú madzivojnovú drámu. Dominovali tu existenciálne črty- hrdina sa musí rozhodnúť medzi životom a smrťou, medzi túžbou a povinnosťou, medzi násilím a humanizmom.
·         V 50. r. sa hrávali veselohry a komédie. Mnohým hrám chýbalo umelecké stvárnenie, pretože boli tvorené podľa šablóny schématizmu.
·         Obdobie 60.r. je obdobím kritiky kultu osobnosti. Nastáva čiastočné uvoľnenie. Vzniká množstvo diel, ktoré súvisia s uvoľnenejšou politickou situáciou. Autori si uvedomujú, že sa smú vzdať svojej individuality. Tvoria podľa vlastnej fantázie.
·         V 70.r. nastupuje znova teror- obdobie normalizácie, kultu osobnosti. Mnoho autorov sa prestalo publikovať.
·         V 80.r. vstupuje do popredia satira- Ľubomír Feldek, Stanislav Štepka, začínajú sa rozvíjať avandgardné divadlá.
·         V súč. sa kladie dôraz na autorov, ktorí boli zakázaní- P. Karvaš, I. Bukovčan, Leopold Lahola

 
Štefan Králik:

Jeho tvorba bola spočiatku ovplyvnená dedinským prostredím, všíma si prostredie dedinského človeka- „ľudový dramatik“. Jeho hry sa hrávali počas vojny v ochotníckych divadlácha po 2.sv. vojne i v profesionálnych divadlách (SND, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove).

Mozoľovci- jeho 1. hra, autor nadviazal na realistickú tradíciu Tajovského.

Posledná prekážka- hra nesie v sebe existenciálne črty, hrdina sa musí rozhodnúť medzi túžbou a povinnosťou. Centrom pozornosti je chirurg Jurg Lórenc, ktorý sa snaží nájsť východisko z manžels. uzavretého z vypočítavosti v láske k svojej kolegini Helene, ktorá mu lásku opätuje, ale iba do chvíle, kým sa neobjaví Helenina bývalá láska- chorý Michal, ktorého Helena ošetrovala počas vojny. Helena začína Lorenca odmietať. Michalovi hrozí smrť a zachrániť ho môže iba chirirg Lorenc. Loranc stojí pred dilemou- buď operovať Michala a stratiť Helenu, alebo sa podriadiť svijej túžbe. Zvíťazí v ňom lekáarska etika, hoci jeho utrpenie stále vzrastá. Lorencova žena, ktorá trpí, lebo si uvedomuje, že si ju zobral s vypočítavosti, chce odísť, hoci jej Lorenc sľúbi, že ich manželstvo bude už šťastné. Celá hra je hlbokou úvahou o zmysle života.

Ďalšia hry- Hra bez lásky, Hra o slobode, Buky podpolianske, Margaret zo zámku, Svätá Barbora (dej je situovaný do banníckeho prodtredia Handlovej)

Peter Karvaš:

Počas SNP pôsobí v Slobodnom vysielači v BB. Do r.1974 pôsobí ako docent na VŠMU. R.1968 privítal obrodný proces, pretože bol postihnutý tým, že jeho diela boli zakázané v našich divadlách.

Debutoval súborom poviedok- S nami a proti nám (SNP). Rôzne neduhy spoločnosti spracoval v poviedkach: Maľovať čerta na stenu, Čertovo kopítko, Čert nespí. Debutoval 1. hrou Meteor, Bašta, Polnočná omša (vojnová tematika). Ďalší cyklus hier tvorili hry, ktoré nevyhovovali vtedajšej ideológií. Sú to: Absolútny zákaz, Antigona a tí druhí, Jazva, Veľká parochňa.

Absolútny zákaz: išlo o absurdný zákaz dívať sa z okna, čo je samozrejme obrazne povedané- zákaz povedať to, čo si myslíme. Autor sa zamýšľa nad absurdnými procesmi ľudí. Popreli pravdu, podľahli násiliu a stratili vlastnú tvár (nemohli povedať to čo si myslia).

Polnočná omša: dej sa odohráva na vianoce r. 1944 v istom menšom mestečku. Na štedrý deň tu vyčínajú fašisti a veľmi im pomáhajú členovia Hlinkovej gardy. Veliteľ HG Marián Kubiš strieľa na malé utekajúce dievčatko a v onej strele mu zabráni jeho zajatý partizán, v ktorom Marián spoznáva brata Ďurka. Popravy sú zastavené a Ďurkovi sa podarí újsť. Nemecký veliteľ mesta major Brecker zúri, pretože chce čo najskôr nájsť a chytiť strateného partizána. Zatiaľ však netuší, že partizán patrí ku Kubišovcom, u ktorých je major Brecker častým návševníkom. Major Brecker vie, že Kubišovci majú ešte 1 syna, ale povedali mu, že údajne študuje na Filoz. fakulte v BA. Kubišovci majú ešte 1 dcéru Angelu, ktorej major dvorí a ona k nemu tiež nie je ľahostajná, koketuje. Ďurko je ranený a nachádza útočisko doma. Rodičia ho ukryjú na povale, Angela mu chce pomôcť, ide po lekára, ktorý sa však bojí istého rizika. Napokon sa jej podarí priviesť zdravotnú sestru Katku a starého lekára, ktorí Ďurka ošetrujú. V takomto napätí sa u Kubišovcov pripravuje štedrovečerná večera, na ktorú je pozvaný aj major Brecker. Keď brat Marián zistí prítomnosť partizána Ďurka v dome, trvá na tom aby okamžite dom opustil. Inak rodinu udá. Matka v záchvate strachu uteká za farárom aby Ďurka skryl v kostole, ale ten sa tiež bojí rizika. Vo chvíli, keď ťažko raneného Ďurka ošetrujú sestra a lekár, Kubišovci si s majorom, ktorý nič netuší pripíjajú na sviatky pokoja a mieru. Rozcítený Nemec spomína na svoju rodinu, hrá na klavíri a v tom vtrhnú nemecký vojaci, torý uskutočňujú domové prehliadky. Neprekáža im ani prítomnosť majora Breckera. Major v poslednej chvíli, keď sa už vojaci blížia k povale, zasiahne a Kubišovci si vydýchnu. Major Becker sa snaží dotlačiť farára, aby vyzval veriacich na polnočnej omši k tomu, aby im vydali partizána. Farár nesúhlasí, ale napokon pod nátlakom prezradí Ďurkov úkryt. Kubišovci sa chystajú na polnočnú omšu. Doma zostáva iba Angela, ktorá sa stará o Ďurka. Vojaci spolu s majorom Breckerom si prichádzajú po partizána, ktorí sa snaží ujsť, ale tentoraz bezúspešne. Po polnočnej omši čaká Kubišovcov konfrontácia. Rodičia zaprú svojho syna Ďurka, aby zachránili rodinu pred zastrelením.