Ivan Bukovčan:

Počas štúdia na Právnickej fakulte písal filmové recenzie, bol redaktorom a dramaturgom československého štátneho filmu. Debutoval ľudovou veselohrou Surové drevo; historická hra Diablova nevesta je príbeh o upálení poslednej bosorky. Autor sa na určitý čas odmlčal a potom píše hru Pštrosí večierok: ide o stretnutie maturantov po 25 rokoch, ktorí konfrontujú svoje mladistvé ambície s realitou. Zároveň je tu zachytený vzťah k bývalému triednemu profesorovi, ktorý bol nespravodlivo obvinený a odsúdený. Mnohí zo študentov profesora zapreli a správali sa podľa hesla „Čo ťa nepáli, to nezhasne.“

Tému SNP spracoval v hrách: Kým kohút nezaspieva, Zažeň vlka, Prvý deň karnevalu,

Luigiho srdce alebo poprava tupým mečom: autor odsudzuje mentalitu a morálku konzumnej spoločnosti. Centrom pozornosti je Luigi Lombardy- americký gangster talianskeho pôvodu, 2-   násobný vrah, ktorý je odsúdený na trest smrti v elektrickom kresle. Má šikovného advokáta Bennyho, ktorý potrebuje získať čas aby zachránil svojho klienta. Advokát ponúkne Luigiho srdce nemocnici Santa Monica a keďže srdce má byť určené na transplantáciu, nemôže byť Luigi popravený na elektrickom kresle, ale tupým mečom. Luigi sa stáva hrdinom americkej spoločnosti. Ponúka svoje srdce 3 uchádzačom- armáde, ktorá chce srdce získať ako experiment, koľko srdce vydrží; doni Dolorez, ktorá chce získať srdce pre svojho starého manžela a ako protiponuku mu dáva svoju dcéru, ktorá je Miss World a Luigiho žena chce získať srdce pre svojho milenca. Uchádzači sa na Luigiho vrhnú ako hyeny a zlinčujú ho, pretože sa opovážil porušiť konvencie konzumnej spoločnosti. Všetko v tejto spoločnosti ovláda magická sila peňazí, ktoré sú základom moci, blahobytu, ale aj kritériom ľudského šťastia. Za doláre sa dá kúpiť všetko, tak prečo by sa nedalo kúpiť aj srdce človeka. 
·         V 50. rokoch sa začína šíriť dramatická tvorba, ktorá nesie názov Absurdná dráma. Prvé náznaky zaznamenávame už na konci 1. pol. 20. storočia vo francúzskej a americkej literatúre. Človek v nepriateľskom svete sa pohybuje bezhlavo a uprostred nezmyselných vzťahov s inými ľuďmi nedokáže komunikovať, prestáva byť osobnosťou, stáva sa hračkou akýchsi nepomenovataľných síl. Absurd. dráma bola charakterizovaná mihilistickou (absolútna ničota) koncepciou života človeka a ovplyvnila existencionalistickú filozofiu o nezmyselnosti života a človeka. Predstavitelia absurdnej drámy prerušili štruktúru klasickej drámy- chýbal súvislý dej, zápletka, vyvrcholenie, medziľudská komunik. Postava nie je charakterizovaná, odnikiaľ neprichádza nikam nesmeruje. Ocitne sa v chaotickom svete osamelá, bez možnosti túto situáciu zmeniť. 

Friedrich Dürrenmatt:

švajčiarsky spisovateľ píšuci po nemecky, predstaviteľ absurdnej drámy. Odsudzoval filozofiu absurdnej existencie človeka, jeho tvorba bola analyzovaná v prospech ľudí. Narodil sa v rodine evanjelického kňaza vo Švajčiarsku. Študoval teológiu, filozofiu, prírodné vedy a literatúru. Skôr, než sa začal venovať literatúre, prešiel rôznymi povolaniami. Pôsobil ako kreslič, grafik a divadelný kritik. Bol jedným z najlepších po nemecky píšucich spisovateľov. Vplýval na neho existencializmus, absurdné divadlo a neskôr epická dráma. Bol ovplyvnený aj F. Kafkom. Niektoré hry si sám režíroval.

Návšteva starej dámy: hra o moci peňazí, ktoré deformujú ľudskú morálku. Dej začina príchodom starej dámy- miliardárky do istého mesta, ktorú kedysi tehotnú, opustenú milencom Alfredom Illom obyvatelia mesta vyhnali. Dáma Claire Zachanassionová prichádza do masta s istým zámerom, pomstiť sa svojmu bývalému milencovi, zvodcovi. Dáma ponúka radným mestským pánom finančnú čiastku- miliardu, ale má určitú podmienku- smrť Alfreda Illa. Obyvatelia mesta sú spočiatku zaskočení a zdráhajú sa prijať peňažnú ponuku, ale prepadnú predstave blahobytu, žijú na dlh a želajú si smrť Alfreda. Alfred zisťuje nevraživosť obyvateľov, chce ujsť, ale obyvatelia mu v tom zabránia. Dialo končí smrťou Alfreda, polícia vinníka nehľadá a všetci kamuflujú, predstierajú prirodzenú smrť- srdcovú mŕtvicu. Claire splnila svoje poslanie, dala čiastku obyvateľom a spolu s mŕtvolou odchádza z mesta. Autor na základe absurdného príbehu zobrazil vzťah jednotlivca a spoločnosti, davovú psychózu a rozpor medzi blahobytom a humanitou.

Arthur Miller:

Je predstaviteľom drámy, napísal scenár k filmu Mustangy, ktorý venoval svojej manželke Marilin Monroo. Je to významný psychoanalitický dramatik súčasnosti.

Smrť obchodného cestujúceho: psychologická dráma, tragédia v 2 dejstvách. Dielo je analýza života priemerného američana. Centrom pozornosti je obchodný cestujúci Willy Loman, ktorý celý život žije pre materiálne hodnoty. Má 2 deti Biffa a Happy a maželku Lindu. Žije pre rodinu. Je to zostarnutý 60- nik, ktorému sa obchody nedaria, nemôže sa presadiť vo svojej profesii a stráca zamestnanie. Ocitne sa na prahu životnej krízi, svoju situáciu v rodine zatajuje. Uvedomuje si, že jeho celý život bol pretvárkou, odsudzením sa rodine. Pochopí, že vinníkom je on sám a rozhodne sa skončiť so životom. Spácha samovraždu- zinscenuje dopravnú nehodu, aby aspoň po smrti finančne zabezpečil rodinu doživotnou rentou. Po smrti Biff odmieta otcove peniaze a jeho model „úspešného života.“ Syn Happy, ktorý si otca vážil sa rozhodne pokračovať v jeho šľapajách. V dráme autor rozoberá generačné konflikty. Willy Loman je obeťou spol. systému, kt. neumožňuje aby sa jednotlivec sám rozhodol o svojom osude, je bezmocný, bezbranný.