·         Nemecká literatúra po 2.sv.vojne sa rozvijala v ťažkých podmienkach a navyše s komlexom pocitu viny z vojny, ktorý nútil autorov vracať sa do minulosti a odhaľovať jej pozostatky aj v prítomnosti. Mnohí autori pociťovali depresie a strach z budúcnosti a preto aj existencionalizmus šíriaci sa z Francúzska, zaznamenal ohlas v radoch inteligencie.

Bertolt Brecht:

nemecký dramatik, režisér a zakladateľ epického divadla v 30.rokoch- začal si uvedomovať, že tradičná dráma nevyhovuje novým podmienkam (príbeh na javisku často prerušuje výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv, využíva songy a neobvyklé inscenačné techniky- film, titulky, avizujúce obsah výstupu alebo deja, predstavovanie scény pred očami diváka a pod., ktoré spomaľujú priebeh deja. Chcel pôsobiť na aktivitu diváka, aby uvažoval nad príčinami a podmienkami činov a reagovaním postáv. Epické divadlo sa nedelilo na dejstvá, ale scény. Tajomstvo pointy stratilo čaro, pretože už v medzititulkoch povie dopred, čo sa bude odohrávať).

V epickej hre Život Galileiho: sa autor zamýšľa nad zmyslom ľudského konania a nad rôznymi ústupkami, ktoré musí človek spraviť pod tlakom okolností- Taliansky fyzik Galileo Galilei pod tlakom inkvizície, musel odvolať svoje učenie o heliocentrickej teórií.

Matka Guráž a jej deti: