25. HLAVNÉ PRÚDY A SMERY VO VÝVINE SVETOVAJ LITERATÚRY PO 1945 (SARTRE, CAMUS, SOLŽENICYN, EXUPÉRY,  SALINGER,  MORAVIA)

Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života a myslenia ľudí skoro na celom svete. Po víťazstve nad fašizmom sa hlavným cielom stalo nové usporiadanie sveta. Katastrofálne a hrôzostrašné udalosti 2.sv. vojny ovplyvnili tematickú a estetickú podobu umenia a hlavne literatúry. Autori sa snažili pôsobiť na city čitateľov. Rozdelenia Európy po 1945 spôsobilo diferencáciu literatúry. Západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké avandgardy. Vo východnej literatúre sa presadzoval jediný literárny smer- socialis. realizmus. Určité uvoľnenie nastalo koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov. Mnohé umelecké smery vznikali v západoeurópskej a americkej literatúre, niektoré trvajú dodnes.

    Amerika je historicky najmladšia krajina, po r.1945 sa stáva krajinou neobmedzených možností, ktorá sa dravo derie dopredu. Jednotlivec nie je schopný ovplyvniť chod udalostí a prežíva pocity smútku a beznádeje. Ostáva mu ibe revolta. Na tieto problémy reagovala aj literatúra.

David Salinger:

Americký autor súčasnej literatúry, ktorý vo svojich románoch a poviedkach sa zaoberá problematikov detí a mládeže.

Kto chytá v žite: román patrí do prúdu ochranárskych diel. Autor v ňom reaguje na stratu ideálov americkej spoločnosti po 2. sv. vojne, ktorá sa orientovala na konzum, výrobu, biznis a devastáciu ľudskej duše a prírody. Ako prví túto desilúziu pocítili frontoví vojaci a neskôr nasledujúca generácia. Autor vidí realitu pesimisticky, ale riešenie vidí v morálnej čistote a nie v neresti a anarchii. Beatnici- skupina mladých ľudí (60.roky), vyžadovali odpor voči zlu, zbraniam, znečisteniu... Uznávali anarchiu „deti slobody“- píšeme pre seba a nie pre iných.

Hlavným predstaviteľom je 16- ročný študent Holden Caulfield, ktorý bojuje, obrazne povedané, proti veterným mlynom, ale chýba mu na konci jeho cesty povestný americký happyend a je tam iba absolútna rezignácia alebo šialenstvo. Holden sa snaží vstúpiť do sveta medzi dospelých, ale zároveň tento ich svet neznáša (hrubosť, surovosť, falošnosť, predstieranie citov) Túži žiť spolu so všetkými ľuďmi a nie izolovane v komunite ako beatnici. Bolestne prijíma svet dospelých, ktorí sa ženú za majetkom. Túži po láske, slobode, sexuálnych skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý. Záleží mu na stave sveta a spoločnosti hlavne kvôli svojej milovanej sestričke Pheobe, ale aj kvôli všetkým malým ďetom. Nechce byť v spoločnosti zbytočný a chce „nad strmým útesom v žitnom poli zachytávať deti aby nespadli do priepasti.“ Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kedy ešte nebola zdevastovaná továrňami a dravosťou za peniazmi. Uvedomuje si, že súčasná Amerika už nie je pokojným žitným poľom, ktoré by bolo útočiskom pre deti, ktoré mal rád. V závere diela sa vzdáva svojho idealizmu (Don Quichot) a rezignuje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu zahubí vlastné zúfalstvo. Holdenove reflexy, skutky predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa nedokáže zmieriť so zaužívanými konvenciami. Autor používa na priblíženie jazykové slangy a tiež vulgarizmy.

Holden Caulfield- 16 r. študent strednej školy (v poradí štvrtej) v Pensylvánií, nebol úspešný ani tu, prepadol zo 4 predmetov. Obáva sa prísť domov a preto sa túla po uliciach. Pochádza zo zámožnej rodiny, otec bol úspešný advokát a Holden ho upodozrieva- vyčíta mu, že padol do konzumu ako ostatní Američania- že nepomáha ľuďom lebo sú nevinní, ale aby sa stal slávnym a bohatým. Matka je poznamenaná smrťou 2. syna Alliho, Holden má ešte 1 brata bojujúceho v 2. sv. vojne, po návrate domov je obratý o všetky ilúzie. Najmenšia v rodine je bystré dievčatko Pheobe- 10 r. sestra, ktorá má k Holdenovi blízky vzťah. Kvôli svojej sestričke Holden miluje všetky malé deti, ktoré chce chrániť, pretože súčasná Amerika už nie je pre ne bezpečným úkrytom. Holden sa nedokáže zmieriť so svetom dospelých. Vyčíta im, že keď niekto zomrie, veľmi rýchlo na neho zabúdajú. Sú neúprimní, na cintorín chodia ako na piknik, po 1. kvapkách dažďa odchádzajú. O nič vábnejší nie je ani svet rovesníkov. Na ktorejkoľvek škole stretával tých istých chlapcov, ktorí neustále vedú silácke reči ako obstáť vo svete, o ktorý Holden nemá záujem. Bol romanticky založený, dokázal si predstaviť kľudný život v chalúpke na brehu riečky. Citová kríza ho zastihne práve v najhoršom čase pred Vianocami, keď každý pociťuje blízkosť svojej rodiny, uvedomuje si, že po prázdninách sa už nemôže vrátiť do školy, nemá silu povedať pravdu rodičom, túla sa po meste, ochorie, lieči sa v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh.

Holdenove úvahy predstavujú revoltu, vzburu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá nie je schopná zmieriť sa so zaužívanými spoločenskými konvenciami.

    V Amerike sa rozmáha beat generation, ktorú založol na konci 40-tych rokov X. Keronac a Allen Geisberg. Táto skupina vznikla v San Francisku, kde bolo najlepšie vidieť lesk a biedu Ameriky. Prvé diela vznikli na konci 2.sv.vojny. Autori využívali voľný verš a hovorový jazyk. Táto skupina odštartovala rázne mládežnícke hnutia v Amerike. Anelógiou bolo hnutie Hippies. Mnohí z nich obdivovali sürrealistov, ktorí svojským správaním a tvorbou nesúhlasili so životným štýlom, filozofiou a umením svojej doby. Tvorba beatnikov bola protestom proti americkému pokroku, prosperite a spoločenským konvenciám. Úprimne nenávidia vojnu, zbrane, politickú a sexuálnu diskrimináciu. Odmietajú spoločenský poriadok a zvelebujú anarchizmus. Neznášajú elitárstvo (rozdelenie ľudí podľa pôvodu, postavenia, náboženstva). Ako „deti absolútnej slobody“ odmietajú zaužívané útvary a formy. Nepíšu literárne diela o iných a pre iných, ale o sebe a pre seba. Skúmajú a odhaľujú svoje svedomie. Beatnici zasiahli aj Európu, mladí ľudia protestovali proei spoločnosti, pretože im nevedela poskytnúť nijaký ideál, hľadali útechu v anarchii.

     Vo Francúzsku sa rozvíja existencionalizmus. Podstatu existencionalizmu ako filozofického, ale súčasne aj literárneho smeruje ťažko zachytiť, pretože:

1. má dlhý vývin (siaha od 30-tych až po 70. roky)
2. je zložitý, protirečivý, nesystémový smer
3. jeho predstavitelia Camus a Sartre majú protikl. názory, sú večnými oponent., majú iný pohľad na život.