2. STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA A JEJ OHLAS V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KULTÚRE.

Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Kresťanstvo v tom období bolo oporou štátu, základom jeho celistvosti.
Z toho dôvodu Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín a Metod prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malej gréckej abecedy, glagol = slovo) a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu, zrozumiteľnú pre ľud na rozdiel od latinčiny. Svojou činnosťou marili úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma (867)obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Tento názor(3 jazykov) obhajovali tzv. Trojjazyčníci. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Metod sa vrátil na VM, kde sa medzitým stal vládcom Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska. Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. potvrdil starosloviensky liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde začiatkom 10. Storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy).

Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského literárneho jazyka - Staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.) písmo: HLAHOLIKA (vychádzala z malej gréckej abecedy) jazyk: STAROSLOVIENSKY Stredoveká literatúra vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva. Spočíva vo viere v božský, nadpozemský svet. Ľudský, pozemský svet je podľa nej iba jeho odrazom a symbolom. V cirkevnom prostredí vznikala feudálna náboženská literatúra. Hlavný hrdina: svätec. Literárne žánre: piesne, kázne, legendy, exemplá a dráma. Vo feudálnej svetskej literatúre bola ústredným hrdinom zidealizovaná postava bojovníka, šľachtica a rytiera. Hrdina sa vyznačoval statočnosťou, oddanosťou feudálnemu pánovi.

Začiatky slovenskej literatúry siahajú do stredoveku. Slovenská stredoveká literatúra sa delí na dve vývinové obdobia.

1. Literatúra písaná po starosloviensky (863-1000)
2. Literatúra písaná po latinsky (1000-1500) a po česky slovakizovanou češtinou (od 2. pol. 14. stor.)

    a) PREKLADOVÁ LITERATÚRA - bola určená na náboženské potreby, vznikla na území VM
K a M preložili do staroslovienčiny misál(omšovú knihu), evanjeliá(Nový zákon), breviár(modlitebnú knihu pre kňazov), žaltár(zbierku žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Pôvodné preklady sa nezachovali, zachovali sa len odpisy ich žiakov z 10. a 11. storočia.

    b) PÔVODNÁ LITERATÚRA -vznikla na VM a na bulharskom území PROGLAS - napísal Konštantín -veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína

-je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia. 110 dvanásťslabičných veršov. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti, pretože aby bol človek duchovne živým, musí získať vzdelanie: „A ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen “ Obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Štýl básne je obrazný , popretkávaný biblickými citátmi. Rozvíja nábožensko- didaktické motívy(vzťah Božieho slova a vzdelanosti).

Medzi najvýznamnejšie Veľkomoravské pamiatky patria: MORAVSKO - PANÓNSKE LEGENDY (koniec 9. stor.)- zaoberajú sa Konštantínovým a Metodovým životom.