23. Umelecké stvárňovanoe doby a osudov ľudí v slovenskej próze po roku 1945

- 1939-1945 – II. sv. vojna, Slovenský štát = diela s protifašistickým zameraním, tzv. prečinková literatúra
1945 – Prvá vývojová fáza
pokus o obnovu demokratického a pluralitného modelu kultúry = nadviazanie kontinuity
- II. sv. v. + zločiny feudalizmu = negatívne hodnotenie, ZSSR – rozhodujúci podiel na porážke + našom oslobodení
- začiatky orientácie na socializmus sovietskeho typu
- dozrievanie lyrizovaných tendencií: Figuli (Babylon), Švantner (Nevesta hôľ)
- SNP a protifašistický odboj: Jilemnický (Kronika)
- Pokusy o obnovenie epickosti: Hečko (Červené víno)
1950 – Druhá vývojová fáza (48-54)
Február 1948
Koniec vývinovej plurality a demokracie vôbec
- zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev
- zánik liberálne a nábožensky orientovaných periodík
- spisovatelia: súhlas alebo nesúhlas (odmlčanie sa, emigrácia – Hronský)
- estetická funkcia literárne nahradená ideologickou, propagačnou
- univerzálna, tvorivá metóda- sociálny realizmus schematizmu
1/2 50. rokov
Hečko (Drevená dedina)
- ohraničený okruh tém – budovateľské úspechy, združstevňovanie
Prelom 50./60. rokov – Tretia vývojová fáza (54-64)
Odhalenie a kritika kultu osobnosti (verejne sa hovorí o Stalinských zločinoch)
- pomalé uvoľňovanie, odklon od schematizmu (návrat zaznávaných, príchod nových autorov)
- preklady kalku Babeľa, Solženicina
- začiatok odmäku v próze: Bednár (Sklený vrch)
- reformný pohyb – tzv. stredná generácia: Mináč, Karvaš, Mňačko
- prechod od kritiky jednotlivosti ku kritike spoločnosti a politického systému: Mináč (Generácia), Tatarka (Rozpory bez konca), Jašík (Námestie svätej Alžbety), Bednár (Hodiny a minúty)