TVORBA
Poézia
-Zbierka Tatry a More – na rozhraní romantizmu a realizmu; sú tam objektívne básne, spoločenská, občianska lyrika v malej miere aj prírodná; v mnohých básniach reaguje na aktuálne problémy
o časti:
Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky
o Maják, Sny a báje, Ratmír – romantické črty – láska, nenávisť, intrigy...
o Jaderské listy, Herodes – realistické črty
Herodes – autor opisuje príbeh dvoch slovenských detí, ktoré boli nasilu odvlečené na Dolné Uhorsko. Ich osud končí tragicky – pod vlakom. Autor reaguje na aktuálnu spoločenskú problematiku – maďarizácie.
Jaderské listy – spomienky autora na jeho pobyt na Balkáne
-Zbierka Spod jarma – cyklus básní Môj ľud; prevažne básne so sociálnou tematikou, autor reaguje na ťažké položenie slovenského ľudu, napr. Malý drotár, Pltník, Do roboty
-Zbierka Verše
Próza
-Písal prevažne spoločenské novely, romány so súčasnou tematikou
-Zobrazuje najmä život zemanov a vkladá do svojich diel svoju koncepciu riešenia zemianskej otázkyLETIACE TIENE
-spoločenská novela
-postavy: rodina predstavujúca zemianstvo - Imrich Jablonský, Mária – žena, dcéry Adela - chladná a Ela - vášnivá – sú pomaďarčení
-Dušan – uvedomelý Slovák
-Milko – pochádza z ľudu, ale je vyštudovaný, čiže predstavuje inteligenciu
-žijú v kaštieli. Bauer – nemecký podnikateľ ich presviedča, aby na svojich pozemkoch postavili pílu – bude im to vynášať
-konflikt – predstavitelia oficiálnej moci chcú učiteľa – pansláva odvolať. Ľud sa ho zastane – vďaka Ele. Vtedy sa Ela prizná, že miluje Milka. Dušan sa nevie odhodlať vyznať Adele city. Jablonský v obchode s Bauerom stráca peniaze. Milko si vezme Elu.
SUCHÁ RATOLESŤ
-téma – zobrazenie života zemianskych rodín
-problémy medzi vzťahmi medzi Slovákmi a Maďarmi
-Stano Rudopoľský – zeman, po rokoch sa z ciest vracia do rodného Rudopolia, pod vplyvom inteligencie sa mení na národovca
-Albert Tichý – učiteľ dcéry Vanovských; národovec, predstaviteľ inteligencie
-Karol Vanovský – bohatý statkár, národovec
-Mária Vanovská – manželka Karola V.
-Anna Belinská – sirota, zobrali si ju Vanovskí
-Adela Rybarická – je iná ako ostatní, priama, „rozpustilá“; mladá cudná vdova
-Autor sleduje osudy prostredníctvom Stana Rudopoľského, sleduje lásku Vanovských
-Anna sa v knižnici stretne so Stanom. On sa usadí a chce spoznať dedinu a obyvateľov. Reakcie sú rôzne. Anna a Albert majú vzťah ako brat a sestra. Rozhovor medzi Albertom a Stanom. Najmä pod jeho vplyvom sa v ňom prebudí národné povedomie. V zahraničí nevnímal ako sa žije na Slovensku. Spočiatku bol k národným veciam chladný. Autor vkladá vlastnú ideu – aby sa zemania nepomaďarčovali, ale boli národne uvedomelí.
-Vedľajšia línia – Albert a Anna sa zasnúbia. Ona ochorie a vyženie ho zo svojho života. Nakoniec odíde, potom sa však vracia a zisťuje, že je slepá. Pomáha jej až do konca života.
-Adela pozýva spoločnosť na piknik. Tu sa stretne so Stanom. Chce si ho získať ako priateľa. On si myslí, že je to koketa, jeho prvý dojem je veľmi zlý, prestanú sa stretávať
-Svatnay – pomaďarčený zeman
-Maďari osočujú učiteľa.
-Stano sa vyberie za Adelou, lebo si myslí, že ju miluje. Jej matka ho privíta s radosťou, počula o ňom len v dobrom. Večera nedopadne dobre. Adela mu na klavíri hrá slovenské piesne – prebúdza v ňom národné cítenie. Adela Stana odmietne - nie je ľahká korisť
-Albert Tichý odišiel a Stanovi nechal...(čo?) Maľuje obraz podľa Márie a pritom si čítajú knihy – Stano odhalí krásu slovenskej poézie a prózy
-Svatnay a Stano sa pohádajú, pobijú, obidvaja sú zranení. Anna zomrie.
-Stano už zdravie, Adela sa oňho stará. Nakoniec sa k sebe vrátia.
-Idea – zobrazenie života zemianstva a inteligencie, ako sa navzájom doplňujú. Podľa Vajanského je ich spojenie ideálne. Ukazuje to na postave Stana Rudopoľského.
Pavol Országh – Hviezdoslav
(18.. – 19.. )
-Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenskej literatúry
-Vedúci z generácie spisovateľov 2. polovice 19. stor. – realizmu
-Je formovateľom podoby slovenskej poézie realizmu
-Svojou básnickou tvorbou sa stal hlásateľom všeľudských ideálov – dobra, krásy, pravdy a humanistických princípov života
-narodil sa vo Vyšnom Kubíne
-po štúdiách v Miškovci a Kežmarku študoval právo na akadémii v Prešove
-pracoval ako advokátsky pomocník v Dolnom Kubíne, Senici a Martine, potom ako podsudca na župnom súde v Dolnom Kubíne
-presťahoval sa do Námestova, kde bol 20 rokov advokátom
-neskôr sa začal venovať len literárnej činnosti
-1912 sa stal členom Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti, 1913 členom Českej akadémie vied a umení v Prahe
-po vzniku ČSR – 1918 sa stal členom 1. revolučného národného zhromaždenia
