ZAČIATKY TVORBY
-60. roky 19. storočia – písal v maďarčine a nemčine
-pod vplyvom národne uvedomelých učiteľov začal písať po slovensky, čo je označované ako jeho druhý vstup do literatúry
-literárny debut – Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
-1871 vydal spolu s Kolomanom Banšelom Almanach Napred – zborník prác mladých autorov a formovali nové umelecko–estetické princípy
-používal sylabotonický veršový systém – najviac využíval jambickú stopu (neprízvučná, prízvučná slabika)
-písal
o lyriku – niekoľko lyrických cyklov
o epiku – veľkú(epické skladby) aj malú
o drámu - veršovanú
-prekladal z nemčiny, maďarčiny, ruštiny, poľštiny aj angličtiny
Lyrické cykly
SONETY (1866)
-zbierka sa vyznačuje myšlienkovo – tematickou jednotou básní. Autor v nej nastoluje vysoké témy a ideály – otázky ľudskej existencie, miesta človeka vo svete, v dejinách, v spoločnosti, ľudského poznávania, chápania poézie – lyrické filozofovanie.
-Podľa neho robí človeka nesmrteľným jeho umelecká činnosť
-Väčšina básní sú sonety – 4+4+3+3(6) veršové strofy, spolu 14 veršov
I vstupujem do tvojich skvúcich siení...
-Autor sa vyznáva zo svojho chápania poézie – považuje ju za niečo vznešené, nadpozemské, božské. Prirovnáva ju ku skvúcim sieňam, kostolu, chrámu. Básnik pomalým krokom smeruje k božskej poézii, nedočkavo, netrpezlivo očakáva stretnutie s ňou, avšak cíti, že jemu je určené písať takúto dokonalú poéziu. Napokon s radosťou vstupuje do siení básnictva – začína tvoriť.
-Hviezdoslav sa v svojej poézii priblížil k parnasizmu – smer, ktorý kladie dôraz na čistú formu, dokonalé umenie
-Poézia je nepoškodená banalitou každodennosti
Hviezdoslavova poetika:
-Využíva veršový presah – myšlienka nekončí v jednom verši, ale presahuje cez verše – pokračuje v druhom verši
-Jambická stopa (U-)
-Často využíva zmenu slovosledu – inverziu
-Využíva nesmierne bohatstvo slov
-Poetizmy, knižné slová, archaizmy, dialektizmy, biblizmy
LETOROSTY I
-Básnik vypovedá o svároch a rozporoch svojej duše
-Lyrický hrdina sa štylizuje ako muž bolesti, citlivo vníma spoločenské problémy – najmä sociálne rozdiely a deformované ľudské vzťahy – z toho plynie autorovo morálne rozhorčenie a kritika voči vlastným i cudzím
-Autora premáha smútok nad osudom národa a skepsa nad účinkami vlastnej poézie „Ja nerozumiem vám, vy zase mne“
Dávam z úprimnosti duše
-Formuje program svojej poézie, v ktorej najvyššou hodnotou je pravda a úprimnosť
„Mne odporný, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím prostý obličaj“
-Autor nenávidí pretvárku, klam, prázdne slová, vkladá svoje úprimné myšlienky a pocity
LETOROSTY II
-Lyrický hrdina sa štylizuje ako unavený pútnik, ktorý je poznačený mnohými životnými premenami, napr. stratou otca, matky a brata – básne „čierneho roka“. To ho dovádza až na pokraj beznádeje, osamelosti. Básne sú poznačené vnútornými krízami, prehodnocovaním vlastného života, hľadaním zmyslu života
-V spomienkach sa vracia do detstva, rodičovského domu.
-Východisko nachádza v tvorivej činnosti pre národ i spoločnosť.
LETOROSTY III
-Trápi ho položenie národa – sociálna nespravodlivosť, krivda „K vám, urodzeným, veľkomožným“
O, prečo nie som víchor
o Autor používa množstvo expresívnych slov
o Štylizuje sa do víchra, mora a sopky, chce zničiť lotrov a zloduchov
Mňa kedys´ zvádzal svet
o básnik sa vyznáva z krásy materinskej reči a subjektívnym poznaním cesty k jej poznaniu
o spočiatku nepísal materinskou rečou, neskôr pochopil, že pre Slováka je najlepšie písať vlastnou rečou ako cudzou
o uvedomil sa pod vplyvom svojej matky
„Môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá,
a moja odev, ktorej neviem ceny...“
-V závere cyklu sú básne, v ktorých spomína na otca – Roľník a matku – Priadka
