referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Streda, 18. septembra 2019
Realizmus v slovenskej literatúre
Dátum pridania: 07.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Aalishka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 134
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 20.4
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 33m 0s
Pomalé čítanie: 51m 0s
 

ŽALMY A HYMNY
-Básne majú formu lyrických žalmov
-Témy a motívy – rozpor človeka medzi vierou, citom a rozumom, skúsenosťou, otázky o zmysle života, tajomstvá osudu, vesmír a miesto človeka v ňom
-Myšlienkový Boh je vykonávateľom spravodlivosti v osude ľudstva, národa aj individuálnom osude človeka
-„De Profundis“ – spoveď

PRECHÁDZKY LETOM, PRECHÁDZKY JAROM
-lyrika inšpirovaná oravskou prírodou, oslavuje prírodu
Hory, lesy, dobre vám je
-autor chápe prírodu ako priestor, ktorý človeka napĺňa energiou, ako zdroj inšpirácie, nezničiteľnej sily, ustavičnej obnovy.
-Príroda dáva človeku harmóniu a vnútorný pokoj.
-Na pozadí prírody rieši lyrický subjekt základné problémy svojho osobného, myšlienkového a citového života
Ja starý, vychádzajúc
o kontrast starosti staroby a krásy prírody
Hory, lesy, dobre vám je
o kontrast slobodnej prírody s utláčaním národa
o autor závidí lesom aké sú voľné a slobodné a nikto ich neobmedzuje a zároveň sa trápi nad postavením, nevoľnosťou svojho rodu

STEZKY
-stárnuci básnik prehodnocuje svoj život, uvažuje o hodnote a zmysle svojho diela, objavujú sa pochybnosti o dosahu vlastného diela – či bolo pochopené ľuďmi a spoločnosťou
-prehlbuje sa jeho osamotenosť
Slovenský Prometej
o autor sa štylizuje do Prométhea –trpiteľa nielen za svoje hriechy, ale za celý národ
o básnik stojí sám proti všetkým ostatným – štylizácia do svojej vlastnej veľkosti, dôležitosti
o trápi ho osud národa

DOZVUKY
-myšlienkovo rovnaké ako Stezky
-lúčenie sa z ľuďmi, prácou
-vyjadruje trpké poslanie slovenského básnika
-vizionárske myšlienky o lepšej budúcnosti sveta – nová ľudskosť, humanita

KRVAVÉ SONETY
-básnikove reakcie na 1. svetovú vojnu
-32 sonetov
A národ oboril sa na národ
o vyvoláva atmosféru – opisuje, využíva zvukomalebné slová; opakovanie hlások r, s, č, š vytvára dojem zvukov
-V prvej časti Krvavých sonetov podáva autor konkrétny obraz vojny.
o Vykresľuje ju veľmi živo, dynamicky, ako hroznú, ukrutnú –využíva slová s expresívnym nábojom a zvukomalebnosť slov.
o Autor hovorí o ničivých dôsledkoch vojny. Vojna ničí všetko ľudské, ľudské dôstojnosť, výdobytky doby, kultúry, všetko, čo človek doteraz vytvoril
-V druhej časti autor hľadá vinníka, kto je za toto všetko zodpovedný.
o Odpoveď nachádza v egoizme jednotlivcov aj národov, v túžbe o úspechu.
o Básnik odsudzuje vojnu, túži po mieri, po návrate humanity a bratstva medzi ľuďmi aj národmi

Epické skladby
EŽO VLKOLINSKÝ

-Epická skladba, spolu s Gáborom Vlkolinským tvorí jeden kompozičný celok – riešia otázku zemianstva – Vlkolinský cyklus
-Dej sa odohráva v dedinke Vlkolín, čo označuje Vyšný Kubín
-Autor zobrazuje splynutie zemianstva s ľudom (v Gáborovi V. už zobrazuje úplný úpadok zemianstva)
-Estera V. a Beňo V. – rodičia Eža; po smrti jeho otca sa z Estery stane bohatá vdova
-Eliáš je nepriateľský strýko, s ktorým sa pohádali kvôli majetku
-Žofka Bockovie je sedliačka, ktorú Ežo miluje a chce si ju vziať, ale jeho mama mu to nechce dovoliť, lebo oni sú hrdí zemania – konflikt
-Autor vkladá svoj názor – Ežo predstavuje demokratické, pokrokové sily
Dej:
-Beňo umiera, chce napísať svoj závet, aby sa majetok rozdelil medzi Esteru a Eža, ale Estera ho ubezpečí, že ona to spravodlivo rozdelí, že závet netreba. Ežo ide postaviť Žofke máj, lebo miluje iba ju, matka s tým nesúhlasí, vyženie ho z domu a zrieka sa ho. Eliáš sa chce Estere pomstiť a preto pomáha Ežovi. Vezme si ho k sebe, on u ňho pracuje (Eliáš ho trochu využíva) a po večeroch Ežo chodieva za Žofkou. Eliáš im vystrojil svadbu. Svadobný sprievod musel prejsť okolo Esterinho domu. Opis svadby je veľmi podrobný, autor opisuje tradície – národopisné prvky, poukazuje na to, že zemania nepoznajú ľudové tradície a vyvyšovali sa nad sedliakov aj Eliáš sa povyšoval – došlo k hádke. Ežo vystupuje v tejto hádke ako ten, ktorý harmonizuje, odporca rozporu medzi ľudom a zemanmi.
„Sme rovní! Áno – zeman nezeman
v tom rozdielu niet. Kto inakšie
dnes vraví, nezná časy alebo
je zatvrdilý, čo je nerozumný“
-Robenie rozdielov Ežo pokladá za prekážku vo vývine, prežitok, vystupuje ako zástanca rovnosti.
-Tento spor sa vyhrotil – na čele zemanov stojí Eliáš a na čele sedliakov Blažko.
-Eliáš sľúbil Ežovi, že po svadbe môžu bývať u neho, ale Bocko si presadil svoje a bývajú u neho.
-Estera je ešte stále nahnevaná a sama. Raz stretne na poli Benka, svojho vnuka a on vlastne zmieri matku zo synom.
-Téma – obraz života na oravskej dedine, kde vedľa seba žili zemania sedliaci. Zemania už nemali ani také vysoké postavenie, ani majetky, stále však mali svoju hrdosť, pýchu, ktorá bránila vziať si sedliaka.
-Ľud predstavuje podľa autora nezničiteľnú silu, nie je mravne skazený – idealizovanie
-Estera – Hestera – zosmiešňovanie

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Realizmus v slovenskej literatúre SOŠ 2.9276 473 slov
Realizmus v slovenskej literatúre SOŠ 2.9918 2707 slov
Realizmus v slovenskej literatúre SOŠ 2.9696 1631 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.