ŤAPÁKOVCI
-kriticky zobrazuje pomery na slovenskej dedine – na rodine Ťapákovcov zobrazuje pridŕžanie sa patriarchálneho spôsobu života –zvykov predkov a neschopnosť prispôsobiť sa novým pomerom
-žijú 16 v jednom dome, sú neschopní niečo nové urobiť, konať, sú nedvižní, leniví, nezhovorčiví, obmedzení, žijú zaostalo
-najväčší konflikt – Iľa a ostatní( najmä konflikt s Ančou „zmijou“) lebo „kráľovná“ sa snaží zmeniť ich postoj. Aj jej manžel je typický „ťapák“ - dá mu ultimátum, nech postaví nový dom, kam sa nasťahujú, inak od neho odíde.
-Anča – jedna z najtragickejších postáv, je postihnutá, „vnútorný konflikt“ – nemá nohy, do tváre je pekná, túži po láske, osobnom šťastí, zaľúbi sa do Jana Fuzákovie, avšak navonok ostáva zatrpknutá, cynická, šije čepce pre iné nevesty – to podtrhuje jej tragiku, lebo vie, že ona sa nikdy nevydá.
-Timrava používa prímenia –
o „kráľovná“ – chce ich pozdvihnúť zo zaostalého života, viesť ich...
o „zmija“ – jedovatá, hádavá, zádrapčivá
-Iľa – túži po civilizovanejšom živote, po zmene – konflikt voči Ťapákovcom, dá mužovi ultimátum na nový dom – nakoniec dosiahne, či chcela
Prózy s vojnovou tematikou
HRDINOVIA
-Novela, ktorá zobrazuje novohradskú dedinu a jej postoj k 1. svetovej vojne
-Názov je myslený ironicky, autorka kritizuje falošné hrdinstvo, vlastenectvo (na postave notára – Laco Baláň)
-Naopak na postava podnotára Širického poukazuje na človeka, ktorý si uvedomuje nezmyselnosť vojny, a ktorý sa na konci stáva skutočným hrdinom, pretože zachraňuje nepriateľského vojaka a sám pritom príde o život
-Dedina sa dozvedela , že vypukla vojna, musia tam narukovať chlapi, ľudia sa obávajú, čo bude, ženy sa obávajú o chlapov, naruší sa kľud dediny, ľud uvažuje aké straty prídu
-Anča Demákovie – vdova, vo vnútri tragicky prežíva stratu muža, cíti sa osamotená, no navonok vystupuje veľmi kruto k ženám, ktorých muži idú na vojnu. Hovorí, že konečne aj ony môžu zažiť stratu muža. Zároveň však myslí na to, že keby jej muž ešte žil, aj on by musel ísť na vojnu a možno by padol.
-Muži s povolaním sa musia hlásiť u Laca Baláňa – bezduchý, nadutý, chvastúň, považuje vojnu za možnosť urobiť hrdinský skutok.
-Timrava poukazuje aj na to, že na vojne niekto aj bohatne – krčmár, žid – ľudia chodia zapíjať smútok, žiaľ.
-Širický uvažuje o vojne a vie, že vôbec nie je dobrá (protiklad s Lacom). Je to pacifista, ktorý nechce proti nepriateľovi zdvihnúť zbraň, lebo by sa sám stal vrahom :
„Byť vrahom a barbarom? A za čo?
Čo pre mňa a tento ľud z toho? Mám byť bratovrahom?
Tak toto je cieľ, pre ktorý som sa narodil, ktorému v ústrety som šiel?“
-Zlom v správaní notára nastáva keď je sám povolaný do vojny. Spomenie všetky svoje choroby, snaží sa z toho vyslobodiť, podplatí lekára, aby ho vyhlásil za nesúceho, lebo má vraj choré srdce a dôležitý úrad. Naopak podnotár je veľmi súci, lebo nemá rodinu a je zdravý. Baláň o deň neskôr vyhlasuje v krčme, že aj v zázemí - doma môže byť hrdinom, veď zastáva dôležitú funkciu.
-Po troch rokoch sa vracajú prví muži z vojny, a prinášajú správy. V dedine každý vníma, že vojna je zlá, spôsobila straty, rozvraty v rodinách, vzťahoch. Prichádza aj zvesť o podnotárovi, ako padol. Zomrel keď chcel zachrániť nepriateľa, čo považoval za svoju ľudskú povinnosť. Zachraňuje ho v paľbe guliek a pritom sám príde o život.
Prózy z poprevratového obdobia
SKON PAĽA ROČKU
-Paľo ochorel. Upracoval sa stavbou domu. Dôvera v manželstve sa stráca. Pohádal sa so ženou, ktorá ho nútila ísť rúbať drevo. Paľo aj Zuza (žena) uvažujú o Paľových rodičoch – Zuza je z vyššej vrstvy, Paľo je sedliak. Paľo pri rúbaní odpadne a Zuze ho donesú, tu vidno, že manželia sa majú radi.
-Paľo sedí vonku a uvažuje, že by mal ísť k doktorovi. Zuza ho nechá na pokoji, hoci sem - tam hádže nejaké poznámky.
-Vnútorný monológ o tom, ako Paľo Zuza slúžili u farára, lebo ani jedna rodina nesúhlasila s ich sobášom. No keď od farára odišli, zabudli na jeho dobrotu. Paľa začínajú prenasledovať výčitky, chce sa pomeriť. Zuza ide k farárke po slepačiu polievku (liek), poslal je Paľo. Farár Paľovi odpúšťa.
-Paľo sa vráti domov od lekára – nedôveruje mu. Nechce sa dať operovať, hoci má chorú pečeň. Paľo sa predtým pohádal aj so svojou mamou – kvôli domu, Zuza za ňou posiela susedov. Mara (matka) odmieta prísť. Paľovi je veľmi zle a stále volá mamu. Zuza sa nakoniec rozhodne priviesť Maru sama. No Mara stále odmieta, lebo jej syn sa na ňu v starobe vykašlal.
-Maru všetci prehovárajú a ona stále odmieta. No potom má tiež výčitky a rozbehne sa za synom. Navzájom si odpustia, potom Paľo zomiera s myšlienkou na svojho otca (3. výčitka)
-Táto novela poukazuje na to, ako honobenie majetku ničí city, medziľudské vzťahy. Autorka rieši vnútorné, morálne problémy hl. postavy. Väčšina deja je posunutá do vnútorných monológov.
Autobiografické prózy
SKÚSENOSTI
-Autorka čerpá zo svojho pobytu v Dolnom Kubíne, vystupuje ako Marína Majtánová a robí spoločníčku Júlii Bukovičovej (Pavla O.) vo Vodňanoch. Opisuje dvojtvárnosť svojej panej – v spoločnosti je veľmi vážená, vystupuje ako bohatá, láskavá, príjemná a vydáva sa za národovkyňu, v súkromí si však slovenský národ neváži, je skúpa, cynická a falošná. Autorka si všíma jej pseudovlastenectvo.
-Všíma si život inteligencie, národný život, odsudzuje pasivitu národovcov, najmä na postave Vilinského (Vajanský). Autorka je za činorodú prácu, národ v slobode a vzájomnej úcte národov. Kladne vníma Javora (Hviezdoslav).
VŠETKO ZA NÁROD
-Autobiografická postava – Viera Javorčíková
-Spomína na detstvo, literárne začiatky, odkrývajú sa jej povahové črty – tvrdohlavá, vzdorovitá, protirečiaca, plachá...
