11. M.O.
A, Atmosféra

Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor, ktorý ma hrúbku asi 1 000 km. Život na Zemi bez atmosféry nie je možný. Atmosféra obsahuje tenkú vrstvu plynu – ozónovú vrstvu, ktorá filtruje škodlivé žiarenie Slnka. Obsahuje aj plyny (dusík, kyslík, oxid uhličitý, vodné pary a malé množstvo iných plynov), ktoré dýchame, tieto plyny drží po kope gravitačná sila. A slúži aj iným účelom ako napr.: rádiové vlny sa v nej môžu odrážať od vrstiev prachu do rozličných častí sveta.
Atmosféra sa skladá zo štyroch častí:

Troposféra – najspodnejšia a najhustejšia časť atmosféry. Siaha do výšky 13 km nad zemským povrchom. Obsahuje 78 % dusíka, 20 % kyslíka a malé množstvo vzácnych plynov. V troposfére existuje život, tvoria sa oblaky a tu prebieha väčšina procesov súvisiacich s počasím.

Stratosféra – nachádza sa nad troposférou a siaha do výšky 50 km. Je nehybná a preto v nej lietajú prúdové lietadlá. Blízko jej vrcholu sa rozprestiera ozónová vrstva, ktorá pohlcuje väčšiu časť škodlivého
ultrafialového žiarenia zo Slnka.

Ionosféra – nachádza sa nad stratosférou a siaha do výšky okolo 500 km. V tejto vrstve štiepia slnečné lúče niektoré atómy plynovna častice s nábojom – ióny. Delí sa na spodnú (mezosféru) a vrchnú (termosféru) časť . V mezosfére zhoria horniny prenikajúce atmosférou (meteority). V termosfére elektricky nabite častice niekedy zapríčinujú ožarovanie nočnej oblohy nazývané aurora (zore), teplota tu dosahuje 2 000 °C.

Exosféra – nachádza sa nad ionosférou vo výške nad 500 km a tiahne sa smerom k vesmíru do výšky niekoľko tisíc kilometrov. Všetky molekuly plynov ktoré sa tu nachádzajú, sú už na ceste do vesmíru.

Počasie
Počasím sa označuje súhrn atmosferických podmienok, ako je napr. dážď, vietor a slnečné žiarenie na určitom mieste a v určitom čase. Atmosféra sa neprestajne pohybuje. Pretože obieha okolo povrchu Zeme, jej pohyby a zmeny v nižšej vrstve (troposfére) spôsobujú rôzne druhy počasia.
Spôsob pohybu vzdušných más závisí od faktorov ako vzdialenosť od rovníka a prítomnosť pohorí a morí. Ak sa vzdušná masa pohybuje od mora ponad hory, ochladzuje sa a vodu, ktorú obsahuje, padá na zem ako dážď. Vzdušná masa pohybujúca sa z vnútrozemia neobsahuje vodu a spôsobuje suché počasie. Ak vzdušná masa zotrváva dlhý čas nad tropickými vodami, mimoriadne navlhne a ohreje sa, čo vyvoláva prudké búrky.