Andrej Sládkovič - vlastným menom BRAXATORIS.
Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Revolúciu v roku 1948 privítal hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Prvé väčšie dielo filozoficko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej, písal v Yealle a skladajú sa zo 4 častí. Pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť. S vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene, sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína – má 2 veľké časti. Prvá: lyricko-epická, zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej. V 2. časti reflexívno-symbolickej, láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine. V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku. Marína je koncipovaná v 10-veršových strofách.

V roku 1853 – Detvan má 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačky.

A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcov novodobej slovenskej poézie. Svojimi veršami chcel posilňovať vlastenecké povedomie.

Ján Botto
- básnik, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Prevažujúcou témou rannej poézie J. Bottu je zakliatosť Slovenska , napr. : báseň Orol, Báj na Dunaji.

Na revolúciu v Pešti reagoval v Piesňach vojenských a v básni Pochod.

Žltá ľalia - podobný konflikt ako v Margite a Besnej a je to porušenie manželskej vernosti. Adam a Eva si sľúbia „lásku až za hrob“, ale Eva po Adamovej smrti sa do roka vydá. Adam o polnoci prichádza zo záhrobia a Eva zo strachu umiera. Premení sa na ľaliu, ale rastie v tŕní – TREST!

Ctibor - bol to beckovský pán – veľmi krutý. Za svoju krutosť Ctibor zaplatil životom (uštipla ho zmija do brady). Bola to kliatba vyslovená ústami jeho poddaného, ktorý svojim životom zaplatil za život syna.

Margita a Besná - táto balada rieši mravný konflikt, vychádza z príbehu macochy a jej pastorkyne. Macocha zo žiarlivosti zhodila zo skaly Margitu do vĺn Váhu, tá sa premenila na skalisko, avšak macocha nezniesla ťarchu svojho činu a sama sa utopí. Aj ona sa premieňa na nebezpečné bralo, ohrozuje pltníkov.

Jeho vrcholné dielo: Smrť Jánošíkova – 9 spevov + lyrický predspev. Smútok, ktorý vyplýva y básne, je výsledkom porevolučného sklamania štúrovcov.
Proti národnostnému útlaku sa ozval v básni Vrahom, narážajúc na zrušenie slovenských gymnázií.

POÉZIA

Ján Kalinčiak
Už počas štúdií získal meno najlepšieho poviedkára. Už z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci – námet čerpal z čias Matúša Čáka – zidealizoval ho. Hlavnú časť jeho tvorby tvoria povesti. Napr.: Melkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky – dej sa odohráva v okolí Myjavy v čase tureckých vpádov. Autor sympatizuje s opusteným a osamelým Turkom.

Mládenec slovenský – súvisí so štúrovskými ideálmi, lebo Kalinčiak polemizuje s názormi Štúra, ktorý zdôrazňoval, že ten, kto chce slúžiť vlasti, sa musí vzdať svojho osobného života. Kalinčiak dokazuje, že láska k žene nie je v rozpore s národnými záujmami.

Reštavrácia – próza - s podtitulom Obrazy z dávnych čias zaľudnil zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého činu. Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Prípravy na voľby (kortesačky) boli miesto, kde sa ozývalo ich sebavedomie. V povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta. Majetok zemanov sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spoločnosti je stále menšia. V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory sa rozdelilo aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa ich podplácaním privábiť do svojho tábora. Adam Bešeňovský, ktorý už 15 rokov bol I. vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi napriek tomu, že sa majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických , sľúbil, že ju dá Štefanovi, keď bude vicišpánom. Bol presvedčený, že síce múdry, no chudobný Števko k úradu tak ľahko nepríde. „Ostatne bol Štefan usilovný človek, no bieda je najlepší majster, a tej užil za mladi až do sýtosti.“ Úrady boli iba pre bohatých zemianskeho rodu. Mnohí chudobnejší zemania, prítomní na hostine, sa postavili a so slovami: „Nedajme sa kúpiť zato, že sme chudobní. Ja pán, ty pán!“ – odchádzali od stola a nedali sa zadržať ani pánom Adamom. Mrzelo ho, že s nimi odišli aj nádeje na množstvo hlasov. Štefanov strýc Andrej Levický, ktorého onen gróf urazil aj osobne, vyhútal plán ako by sa Štefan stal vicišpánom. Odviedol celú rodinu Levických od Bešeňovského na protivníkovu stranu. Potocký, ktorý s ich pomocou mal získať vicišpánstvo, zaviazal sa urobiť Štefana II. vicišpánom. Aby bolo víťazstvo Potockého isté, bolo treba nepripustiť k voľbám niekoľko voličov Bešeňovského. Plán sa podaril. Prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický a s tým aj Aničku. Hlavné postavy zemanov nie sú schopné veľkého činu, a preto tu nie je žiaden romantický hrdina. Reštavrácia je obrazom zemanov, ktorých pokladá za prežitky spoločnosti, sú príťažou pre novú budúcnosť národa. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová: „Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily.“