Jozef Miloslav Hurban
- jeden z najaktívnejších a najvýznamnejších osobností slovenského národného a literárneho života v 19. st.

Študoval na bratislavskom lýceu. Po ukončení teológie sa stal kapitánom na Brezovej a neskôr farárom v Hlbokom, kde pôsobil až do smrti. Tu sa v r. 1843 konala schôdza Štúra, Hurbana a Hodžu, na ktorej sa dohodli prijať novú spisovnú slov. Hurbanovou zásluhou vychádza prvá kniha v spis. slov., druhý ročník almanachu Nitra (1844). Príchod revolučných rokov privítal básňou Bije zvon slobody, čujte ho národy...

Sklamaný neúspechom revolúcie preniesol svoju aktivitu na cirkevné literárne pole. V 60. rokoch opäť vstúpil do politického života ako aktívny účastník memorandového zhromaždenia a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol väznený za obranu slovenských záujmov.
Hurban začal svoju lit. činnosť už počas štúdií. V svojich veršoch kritizoval odrodilstvo, veril v budúcnosť Slovákov a Slovanov.

Postoj k súčasnému spoločenskému životu prejavil v cestopisnej črte Prechádzka po povážskom svete a v besedniciach Korytnické poháriky. Najúspešnejšou Hurbanovou prózou je satirická novela Od Silvestra do Troch kráľov. Novela kritizuje meštiactvo a protivníkov slovenskej idey. Z veľkomoravského obdobia čerpal námet na prózy Svadba krále veľkomoravského a Svatoplukovci. Do čias M. Čáka sa vrátil Hurban v historickej povesti Olejkár. Povesť má všetky znaky romantického štýlu. Najrozsiahlejšou Hurbanovou prózou je román Gottšalk. Autorovi šlo o odsúdenie násilného pokresťančovania Slovanov. Pri kresťanstve odsudzuje formy, akými sa šírilo.

Slovensko a jeho život – podal prehľad dejín slovenskej literatúry.
Nedokončený Životopis Ľ. Štúra vychádzal v Slovenských pohľadoch.