Prejav túžby po slobode a spravodlivosti v slovenskej romantickej literatúre

5. MO - Prejav túžby po slobode a spravodlivosti v slovenskej romantickej literatúre

- v 30. rokoch sa šírilo revolučné hnutie, ktoré malo národnooslobodzovací charakter.
- začala sa maďarizácia – potláčala slovenských národovcov.
- ovplyvnilo to aj novú generáciu, ktorá vstúpila do dejín ako štúrovská generácia.
- v tomto období vzniká Spoločnosť česko-slovenská, ktorej zakladateľom boli Karol Štúr a Samo Chalupka.
- z počiatku to bol len samovzdelávací spolok, no neskôr sa už začali riešiť aj národné a politické otázky.
- napokon vláda túto spoločnosť zrušila.
- Ľ. Štúr nastúpil na lýceu v Bratislave ako vedúci katedry, no pre jeho vlastenecké myšlienky bol odvolaný.
- Štúrovci začali riešiť jazykovú otázku a tak v r. 1843 došlo k uzákoneniu spisovného jazyka.
- Tatrín ako celonárodný spolok, podporil uznanie spis. slov. a začal vydávať knihy v tomto jazyku.
- proti sa postavil Ján Kollár, Štúr mu oponoval.

Romantizmus nastupuje, lebo sa ukázala neschopnosť klasicistického umenia, spisovateľ sa už neuspokojuje s výkladom skutočnosti, ale chce sa zúčastňovať na jej premene a vyslovovať o nej svoje názory i vyznať sa zo svojich citov. Nastupuje teda nové smerovanie v literatúre.

Karol Kuzmány
Usiloval sa vykresliť niektoré črty národovca. Svoje literárne začiatky uverejňoval v časopise Hronka, ktorý aj sám vydával. Z počiatku však ešte zostal na pozíciách klasicizmu a sentimentalizmu. Svedčí o tom epos Běla a novela Ladislav.
Epos Běla – písaný po česky, načrtol v ňom idylu pokojného, nerušeného meštianskeho života. V otázke umenia popieral klasicizmus, obhajoval názor, že poézia má slúžiť národu a radí všetkým využívať bohatstvo ľudových piesní. Tým sa priklonil k romantizmu.

Ľudovít Štúr
Bol vedúcou osobnosťou hnutia Mladé Slovensko. Za svoj najvyšší cieľ si postavil pomoc národu. Organizoval pamätné vychádzky (1836-Devín). Venoval sa básnickej tvorbe, novinárstvu, jazykovede, literárnej teórii, kritike a politickým problémom. Má hlavnú zásluhu na uzákonení spisovnej slovenčiny a to dielami:
- Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí,
- Náuka reči slovenskej.

Svoje politické názory i názory sociálne vyjadroval v Slovenských Národných Novinách a v ich prílohe Orol tatranský. Porevolučné myslenie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Tu odsúdil rakúsku monarchiu. Veľmi účinne pôsobil na svojich vrstovníkov, a to dielom O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. V tomto diele rozoberá ľudové piesne slovanských národov.

Život a dielo Ľ. Štúra bolo predčasne ukončené tragickou smrťou. Zomrel v Modre r. 1856 vo veku 41 rokov.

Samo Chalupka
Bol najstarším členom štúrovskej družiny. Bol priekopníkom romantickej poézie. Poézia odrážala jeho hlboké vlastenecké cítenie, ktoré bolo späté s nadšením pre boj pre národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka zbaveného akéhokoľvek útlaku.

Zb. Spevy – dosiahla veľký úspech. Bola výzvou do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratický zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.

Mor ho! – moderný romantický útvar, hrdinský spev. Jeho hodnota nie je v historickej vernosti, ale vo vyjadrení vlasteneckého citu jednoduchých ľudí. Dej je veľmi stručný, a to: skupina slovenských junákov prišla ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi, ktorý ponuku odmietol s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa naňho vrhli s výkrikom mor ho! V boji proti presile padli. Idea vlastenectva demokratizmu je tu dominantná. Autor sa nezameriava na opis boja (ten podal veľmi stručne), ale dôležité sú tu úvahy, myšlienky. V básni sa vytvára protiklad: túžba po mieri, slobode, rovnoprávnosti a krásna vlasť – násilie, zotročovanie, výbojnosť.

a) básne s Jánošíkovskou tematikou – vyzdvihuje hrdinstvo ľudu: Junák, Kráľoholská, Likavský väzeň.
b) protiturecký odboj – Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.

Janko Kráľ
Najrevolučnejší predstaviteľ ŠG. Pre jeho básne je príznačná nespokojnosť, buričstvo a túžba po spravodlivejšom spoločenskom poriadku. V poézii sa najostrejšie prejavil romantický konflikt, a to rozpor medzi snom a skutočnosťou. Kráľ najlepšie pochopil, že národné otázky možno vyriešiť len so súčasným prihliadnutím na sociálne problémy. Vytvoril zvláštny typ hrdinu, a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko. Hrdina sa priamo zúčastňuje na vytváraní situácií. Vidieť to už z prvého verša, kde sa hrdina predstavuje v prvej osobe. Autor vykreslil obraz nespokojenca, ktorý chce vyslobodiť zakliatu Pannu ale zahynie vo vlnách Váhu. Autor kreslí človeka, ktorý nikde nenachádza uspokojenie. Je ovládaný akýmisi silami, s ktorými si nevie dať rady, y čoho potom pramení pocit bezmocnosti. Konflikt sa rodí v balade z túžby po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať. Tragika konfliktu s odohráva v tajuplnom prostredí. A to je: smutná nočná príroda a rozbúrený Váh.

V ďalšej lyrike vyjadril bezprostredný vzťah k súčasnosti, človeku a jeho myšlienkovému svetu. Ozývajú sa tóny osobného smútku, ktorý pramení z nespravodlivého usporiadania spoločnosti (rozpor: sen – skutočnosť).

Duma bratislavská – báseň vyznieva ako konflikt medzi utláčaným národom a pánmi na zámku. Na vyslovenie odporu proti vtedajšej spoločnosti, využil aj Jánošíkovskú tematiku, pretože v nej nachádzal bezprostredný ohlas ľudu na bezprávie. Jánošíkovské vlastnosti v Kráľovom chápaní sú spracované vo Výlomkoch z Jánošíka.

Básnická reč J. Kráľa je veľmi pestrá. Je plná pôvodných zvratov a prirovnaní. Hrdina je búrlivák, nespokojenec.
Andrej Sládkovič - vlastným menom BRAXATORIS.
Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Revolúciu v roku 1948 privítal hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Prvé väčšie dielo filozoficko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej, písal v Yealle a skladajú sa zo 4 častí. Pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť. S vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene, sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína – má 2 veľké časti. Prvá: lyricko-epická, zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej. V 2. časti reflexívno-symbolickej, láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine. V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku. Marína je koncipovaná v 10-veršových strofách.

V roku 1853 – Detvan má 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačky.

A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcov novodobej slovenskej poézie. Svojimi veršami chcel posilňovať vlastenecké povedomie.

Ján Botto
- básnik, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Prevažujúcou témou rannej poézie J. Bottu je zakliatosť Slovenska , napr. : báseň Orol, Báj na Dunaji.

Na revolúciu v Pešti reagoval v Piesňach vojenských a v básni Pochod.

Žltá ľalia - podobný konflikt ako v Margite a Besnej a je to porušenie manželskej vernosti. Adam a Eva si sľúbia „lásku až za hrob“, ale Eva po Adamovej smrti sa do roka vydá. Adam o polnoci prichádza zo záhrobia a Eva zo strachu umiera. Premení sa na ľaliu, ale rastie v tŕní – TREST!

Ctibor - bol to beckovský pán – veľmi krutý. Za svoju krutosť Ctibor zaplatil životom (uštipla ho zmija do brady). Bola to kliatba vyslovená ústami jeho poddaného, ktorý svojim životom zaplatil za život syna.

Margita a Besná - táto balada rieši mravný konflikt, vychádza z príbehu macochy a jej pastorkyne. Macocha zo žiarlivosti zhodila zo skaly Margitu do vĺn Váhu, tá sa premenila na skalisko, avšak macocha nezniesla ťarchu svojho činu a sama sa utopí. Aj ona sa premieňa na nebezpečné bralo, ohrozuje pltníkov.

Jeho vrcholné dielo: Smrť Jánošíkova – 9 spevov + lyrický predspev. Smútok, ktorý vyplýva y básne, je výsledkom porevolučného sklamania štúrovcov.
Proti národnostnému útlaku sa ozval v básni Vrahom, narážajúc na zrušenie slovenských gymnázií.

POÉZIA

Ján Kalinčiak
Už počas štúdií získal meno najlepšieho poviedkára. Už z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci – námet čerpal z čias Matúša Čáka – zidealizoval ho. Hlavnú časť jeho tvorby tvoria povesti. Napr.: Melkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky – dej sa odohráva v okolí Myjavy v čase tureckých vpádov. Autor sympatizuje s opusteným a osamelým Turkom.

Mládenec slovenský – súvisí so štúrovskými ideálmi, lebo Kalinčiak polemizuje s názormi Štúra, ktorý zdôrazňoval, že ten, kto chce slúžiť vlasti, sa musí vzdať svojho osobného života. Kalinčiak dokazuje, že láska k žene nie je v rozpore s národnými záujmami.

Reštavrácia – próza - s podtitulom Obrazy z dávnych čias zaľudnil zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého činu. Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Prípravy na voľby (kortesačky) boli miesto, kde sa ozývalo ich sebavedomie. V povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta. Majetok zemanov sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spoločnosti je stále menšia. V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory sa rozdelilo aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa ich podplácaním privábiť do svojho tábora. Adam Bešeňovský, ktorý už 15 rokov bol I. vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi napriek tomu, že sa majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických , sľúbil, že ju dá Štefanovi, keď bude vicišpánom. Bol presvedčený, že síce múdry, no chudobný Števko k úradu tak ľahko nepríde. „Ostatne bol Štefan usilovný človek, no bieda je najlepší majster, a tej užil za mladi až do sýtosti.“ Úrady boli iba pre bohatých zemianskeho rodu. Mnohí chudobnejší zemania, prítomní na hostine, sa postavili a so slovami: „Nedajme sa kúpiť zato, že sme chudobní. Ja pán, ty pán!“ – odchádzali od stola a nedali sa zadržať ani pánom Adamom. Mrzelo ho, že s nimi odišli aj nádeje na množstvo hlasov. Štefanov strýc Andrej Levický, ktorého onen gróf urazil aj osobne, vyhútal plán ako by sa Štefan stal vicišpánom. Odviedol celú rodinu Levických od Bešeňovského na protivníkovu stranu. Potocký, ktorý s ich pomocou mal získať vicišpánstvo, zaviazal sa urobiť Štefana II. vicišpánom. Aby bolo víťazstvo Potockého isté, bolo treba nepripustiť k voľbám niekoľko voličov Bešeňovského. Plán sa podaril. Prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický a s tým aj Aničku. Hlavné postavy zemanov nie sú schopné veľkého činu, a preto tu nie je žiaden romantický hrdina. Reštavrácia je obrazom zemanov, ktorých pokladá za prežitky spoločnosti, sú príťažou pre novú budúcnosť národa. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová: „Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily.“
Jozef Miloslav Hurban
- jeden z najaktívnejších a najvýznamnejších osobností slovenského národného a literárneho života v 19. st.

Študoval na bratislavskom lýceu. Po ukončení teológie sa stal kapitánom na Brezovej a neskôr farárom v Hlbokom, kde pôsobil až do smrti. Tu sa v r. 1843 konala schôdza Štúra, Hurbana a Hodžu, na ktorej sa dohodli prijať novú spisovnú slov. Hurbanovou zásluhou vychádza prvá kniha v spis. slov., druhý ročník almanachu Nitra (1844). Príchod revolučných rokov privítal básňou Bije zvon slobody, čujte ho národy...

Sklamaný neúspechom revolúcie preniesol svoju aktivitu na cirkevné literárne pole. V 60. rokoch opäť vstúpil do politického života ako aktívny účastník memorandového zhromaždenia a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol väznený za obranu slovenských záujmov.
Hurban začal svoju lit. činnosť už počas štúdií. V svojich veršoch kritizoval odrodilstvo, veril v budúcnosť Slovákov a Slovanov.

Postoj k súčasnému spoločenskému životu prejavil v cestopisnej črte Prechádzka po povážskom svete a v besedniciach Korytnické poháriky. Najúspešnejšou Hurbanovou prózou je satirická novela Od Silvestra do Troch kráľov. Novela kritizuje meštiactvo a protivníkov slovenskej idey. Z veľkomoravského obdobia čerpal námet na prózy Svadba krále veľkomoravského a Svatoplukovci. Do čias M. Čáka sa vrátil Hurban v historickej povesti Olejkár. Povesť má všetky znaky romantického štýlu. Najrozsiahlejšou Hurbanovou prózou je román Gottšalk. Autorovi šlo o odsúdenie násilného pokresťančovania Slovanov. Pri kresťanstve odsudzuje formy, akými sa šírilo.

Slovensko a jeho život – podal prehľad dejín slovenskej literatúry.
Nedokončený Životopis Ľ. Štúra vychádzal v Slovenských pohľadoch.