referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kvetoslava
Sobota, 24. októbra 2020
Prejav túžby po slobode a spravodlivosti v slovenskej romantickej literatúre
Dátum pridania: 01.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: meggyna
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 858
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.1
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 11m 50s
Pomalé čítanie: 17m 45s
 
5. MO - Prejav túžby po slobode a spravodlivosti v slovenskej romantickej literatúre

- v 30. rokoch sa šírilo revolučné hnutie, ktoré malo národnooslobodzovací charakter.
- začala sa maďarizácia – potláčala slovenských národovcov.
- ovplyvnilo to aj novú generáciu, ktorá vstúpila do dejín ako štúrovská generácia.
- v tomto období vzniká Spoločnosť česko-slovenská, ktorej zakladateľom boli Karol Štúr a Samo Chalupka.
- z počiatku to bol len samovzdelávací spolok, no neskôr sa už začali riešiť aj národné a politické otázky.
- napokon vláda túto spoločnosť zrušila.
- Ľ. Štúr nastúpil na lýceu v Bratislave ako vedúci katedry, no pre jeho vlastenecké myšlienky bol odvolaný.
- Štúrovci začali riešiť jazykovú otázku a tak v r. 1843 došlo k uzákoneniu spisovného jazyka.
- Tatrín ako celonárodný spolok, podporil uznanie spis. slov. a začal vydávať knihy v tomto jazyku.
- proti sa postavil Ján Kollár, Štúr mu oponoval.

Romantizmus nastupuje, lebo sa ukázala neschopnosť klasicistického umenia, spisovateľ sa už neuspokojuje s výkladom skutočnosti, ale chce sa zúčastňovať na jej premene a vyslovovať o nej svoje názory i vyznať sa zo svojich citov. Nastupuje teda nové smerovanie v literatúre.

Karol Kuzmány
Usiloval sa vykresliť niektoré črty národovca. Svoje literárne začiatky uverejňoval v časopise Hronka, ktorý aj sám vydával. Z počiatku však ešte zostal na pozíciách klasicizmu a sentimentalizmu. Svedčí o tom epos Běla a novela Ladislav.
Epos Běla – písaný po česky, načrtol v ňom idylu pokojného, nerušeného meštianskeho života. V otázke umenia popieral klasicizmus, obhajoval názor, že poézia má slúžiť národu a radí všetkým využívať bohatstvo ľudových piesní. Tým sa priklonil k romantizmu.

Ľudovít Štúr
Bol vedúcou osobnosťou hnutia Mladé Slovensko. Za svoj najvyšší cieľ si postavil pomoc národu. Organizoval pamätné vychádzky (1836-Devín). Venoval sa básnickej tvorbe, novinárstvu, jazykovede, literárnej teórii, kritike a politickým problémom. Má hlavnú zásluhu na uzákonení spisovnej slovenčiny a to dielami:
- Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí,
- Náuka reči slovenskej.

Svoje politické názory i názory sociálne vyjadroval v Slovenských Národných Novinách a v ich prílohe Orol tatranský. Porevolučné myslenie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Tu odsúdil rakúsku monarchiu. Veľmi účinne pôsobil na svojich vrstovníkov, a to dielom O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. V tomto diele rozoberá ľudové piesne slovanských národov.

Život a dielo Ľ. Štúra bolo predčasne ukončené tragickou smrťou. Zomrel v Modre r. 1856 vo veku 41 rokov.

Samo Chalupka
Bol najstarším členom štúrovskej družiny. Bol priekopníkom romantickej poézie. Poézia odrážala jeho hlboké vlastenecké cítenie, ktoré bolo späté s nadšením pre boj pre národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka zbaveného akéhokoľvek útlaku.

Zb. Spevy – dosiahla veľký úspech. Bola výzvou do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratický zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.

Mor ho! – moderný romantický útvar, hrdinský spev. Jeho hodnota nie je v historickej vernosti, ale vo vyjadrení vlasteneckého citu jednoduchých ľudí. Dej je veľmi stručný, a to: skupina slovenských junákov prišla ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi, ktorý ponuku odmietol s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa naňho vrhli s výkrikom mor ho! V boji proti presile padli. Idea vlastenectva demokratizmu je tu dominantná. Autor sa nezameriava na opis boja (ten podal veľmi stručne), ale dôležité sú tu úvahy, myšlienky. V básni sa vytvára protiklad: túžba po mieri, slobode, rovnoprávnosti a krásna vlasť – násilie, zotročovanie, výbojnosť.

a) básne s Jánošíkovskou tematikou – vyzdvihuje hrdinstvo ľudu: Junák, Kráľoholská, Likavský väzeň.
b) protiturecký odboj – Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.

Janko Kráľ
Najrevolučnejší predstaviteľ ŠG. Pre jeho básne je príznačná nespokojnosť, buričstvo a túžba po spravodlivejšom spoločenskom poriadku. V poézii sa najostrejšie prejavil romantický konflikt, a to rozpor medzi snom a skutočnosťou. Kráľ najlepšie pochopil, že národné otázky možno vyriešiť len so súčasným prihliadnutím na sociálne problémy. Vytvoril zvláštny typ hrdinu, a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko. Hrdina sa priamo zúčastňuje na vytváraní situácií. Vidieť to už z prvého verša, kde sa hrdina predstavuje v prvej osobe. Autor vykreslil obraz nespokojenca, ktorý chce vyslobodiť zakliatu Pannu ale zahynie vo vlnách Váhu. Autor kreslí človeka, ktorý nikde nenachádza uspokojenie. Je ovládaný akýmisi silami, s ktorými si nevie dať rady, y čoho potom pramení pocit bezmocnosti. Konflikt sa rodí v balade z túžby po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať. Tragika konfliktu s odohráva v tajuplnom prostredí. A to je: smutná nočná príroda a rozbúrený Váh.

V ďalšej lyrike vyjadril bezprostredný vzťah k súčasnosti, človeku a jeho myšlienkovému svetu. Ozývajú sa tóny osobného smútku, ktorý pramení z nespravodlivého usporiadania spoločnosti (rozpor: sen – skutočnosť).

Duma bratislavská – báseň vyznieva ako konflikt medzi utláčaným národom a pánmi na zámku. Na vyslovenie odporu proti vtedajšej spoločnosti, využil aj Jánošíkovskú tematiku, pretože v nej nachádzal bezprostredný ohlas ľudu na bezprávie. Jánošíkovské vlastnosti v Kráľovom chápaní sú spracované vo Výlomkoch z Jánošíka.

Básnická reč J. Kráľa je veľmi pestrá. Je plná pôvodných zvratov a prirovnaní. Hrdina je búrlivák, nespokojenec.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.