ANGLICKÁ LITERATÚRA

GEORGE GORDON BYRON (Lord Byron)
- tvoril poéziu, ktorá bola výrazom úsilia po zmene vzťahu človeka k človeku. Básnik chcel, aby sa každý mohol vyvíjať slobodne. Z nemožnosti uskutočniť tento vysnívaný ideál vzniká hrdinov svet bôľ, ktorý sa premieňa na túžbu utiecť z tohto sveta, ale súčasne aj odhodlanie zúčastniť sa na národných oslobodzovacích bojoch.
Lyricko-epická skladba Childe Haroldova púť - má autobiografické črty. Autor v nej spomína na pustošivé vojny a ľudské utrpenie. Vlastné zážitky z ciest po Grécku.
Chillonský väzeň - sloboda ako jediná záruka šťastnej budúcnosti
Nedokončený epos Don Juan – zameral sa na kritiku vyšších spoločenských vrstiev.

PERCY BYSCHE SHELLEY
- píše poéziu vzdoru, propaguje myšlienku " Láska môže človeka obrodiť. "
Odpútaný Prometeus - lyrická dráma, viera v príchod nového veku slobody, hrdina je titan - ľudskosť spútaná tyranom, Gorgon oslobodzuje titana - pád každého tyranstva je nevyhnutný, príde obdobie lásky a slobody.
- v období antiky je Prometeus symbol vzdoru a zápasu za slobodu.

WALTER SCOTT
- píše historické romány:
Ivanhoe (Robin Hood)- história Škótska
Niegelove dobrodružstvá

JOHN KEATS
- majster krásy - ódy - " Krásna vec vždy vedie k radosti. "
- najvyššia hodnota života - krása

Edgar Allan Poe
- zakladateľ detektívnej prózy
- Chrobák v hlave
- Vražda v ulici Morque
- HAVRAN (never more)

FRANCÚZSKA LITERATÚRA

VICTOR HUGO
(1802 - 1885)
- zakladateľ francúzskeho romantizmu
- prešiel zložitou cestou umeleckého a svetonázorového vývinu. Zo zástancu monarchie sa postupne stal aktívny bojovník proti nej.
Legenda vekov - cyklus epických básní – z básní pramení optimizmus, viera v lepšiu budúcnosť človeka.
drámy:
Hernani – základný konflikt tvorí túžba po slobode a spravodlivosti i odpor proti násiliu panovníka a šľachty.
Cromwell - predhovor je vyjadrením základných myšlienok romantizmu, žiada o slobodu umenia oproti zásadám klasicizmu
romány:
Bedári - trestanec (galejník) Jean Valjean, vykresľuje francúzsku spoločnosť, presvedčenie - mravné obrodenie odstráni zlo a nespravodlivosť spoločnosti
Robotníci mora
Muž, ktorý sa smeje
Deväťdesiattri
Chrám Matky Božej v Paríži - historický román
- je kontrastným obrazom biedneho života ľudu v stredoveku. Zobrazuje jeho hrdinstvo, ale i sebectvo i zákernosť aristokracie a cirkevných hodnostárov. Pre román je príznačná romantická harmónia kontrastov, a to priateľstvo ošklivého zvonára Quasimoda a prekrásnej cigánky Esmeraldy. Samotný Quasimodo navonok škaredý, ale vnútorne krásny, schopný vykonávať krásne činy.

Dej sa odohráva v 15.storočí, konkrétne v roku 1482 v blízkosti chrámu Notredame. V Paríži 6. januára sa oslavuje deň všetkých bláznov. V uliciach mesta sa zhromažďujú davy ľudí. Po burácaní a volaní sa začína divadelné predstavenie chudobného a neúspešného dramatika Pierra Gringoira. Hra je niekoľkokrát prerušená, až nakoniec o ňu nikto nemá záujem. Davy totiž už netrpezlivo očakávajú voľbu pápeža bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšiu grimasu. Víťazom sa stal škaredý Quasimodo. Oblečú mu posmešný talár a na hlavu mu dajú papierovú tiaru. S pohŕda-ním pozerá na zdravých a krásnych ľudí. Krásna cigánka Esmeralda so svojou kozičkou Džali upúta pozornosť publika. Množstvo ľudí ju považuje svojimi kúskami za čarodejnicu a tak si vyslúži zlostné výkriky kňaza Frolla. Gringoire sa po svojom ďalšom divadelnom neúspechu potuluje nočným Parížom, nemá kde prespať a je hladný. Stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy. Jedného únoscu chytia a zisťujú, že to je Quasimodo. Esmeraldu zachráni krásny kapitán lukostrelcov Phobeus de Châteaupers. Gringoire zablúdi do končín parížskeho podsvetia – dvora divov, kde ho chytila tlupa tulákov a odsúdila na trest smrti. Zachránila ho Esmeralda, ktorá mu ponúkla fiktívne manželstvo. Z manželstva však nebolo nič. Quasimoda za únos zatkli, mučili ho a bičovali. Trápi sa smädom na pranieri a nikto sa nad ním nezmiloval okrem Esmeraldy, ktorá mu doniesla vodu. Frollo je zmietaný žiarlivosťou na lukostrelca Phoeba, ktorý má schôdzku s Esmeraldou. Jedného dňa, keď mala s ním schôdzku, kňaz Frollo prichádza a zo žiarlivosti vrazí nôž kapitánovi Lukostrelcov do chrbta. Esmeralda omdlie a neskôr je obvinená z vraždy. K svojmu činu sa nechce priznať, pretože nemá dôvod. Odsúdia ju na trest smrti obesením. Ide teda na šibenicu, ale zachráni ju Quasimodo a schová ju do chrámu. Nežne sa o ňu stará a chráni ju pred svojim opatrovateľom Frollom. Gringoire súhlasí s návrhom Frolla, že mu pomôže vyviesť Esmeraldu z chrámu. Esmeralda dobrovoľne odchádza s Gringoirom a zamaskovaným mužom z chrámu. Zo zamaskovaného muža sa vykľuje Frollo. Esmeralda ho znova odmieta a preto ju postrčí pustovníčke Gudule. Spoznáva v nej svoju dcéru, ktorú jej uniesli cigáni a myslela si, že ju zjedli. Chráni ju pred vojakmi, ale je to zbytočné. Esmeraldu hneď obesia. Matka zo zúfalstva a žiaľu zomiera. Frollo sa díva spolu s Quasimodom na popravu z veže. Quasimodo sa na neho vrhol a zhodil ho z veže. Frollo zomiera pri Esmeralde. Napokon v závere zomiera aj Quasimodo.

ALEXANDER DUMAS
Kráľovná Margot
Gróf Monte Christo
Jozeph Balsamo
Kartúra Parmská
Traja muškatieri
Salvador