referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Literárna moderna a avantgarda do roku 1918
Dátum pridania: 29.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: boogiematko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 462
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
Literárna moderna a avantgarda do roku 1918

Svetová literárna avantgarda a moderna (80. roky 19. storočia – 20. roky 20. storočia

- v tomto období dochádza takmer vo všetkých európskych národných kultúrach k rýchlemu striedaniu nových literárnych smerov, prúdov a metód, celkovo vládne v Európe pomerný pokoj bez vážnejších politických sporov = „belle époque“
- rozvoj vedy a techniky spôsobujúci hospodársky rozmach, ktorým narastajú sociálne rozdiely
- súhrnné označenie všetkých vznikajúcich umeleckých smerov nahrádzajúcich realizmus je literárna moderna a avantgarda

Avantgarda

- charakterizovaná organizovanou vzburou proti spoločenským literárnym konvenciám, základnými znakmi sú kolektivizmus ( zoskupovanie sa do skupí ) a programovosť ( vydávanie programu )
- na rozdiel od umelcov literárnej moderny, avntgarditi neunikajú zo spoločnosti, chcú v nej existovať a aktívne ju pretvárať
- autori sú revolučnejší, viac útočia proti spološnosti a orientujú sa na súveký život
- kubizmus – básnici sa snažia vymaniť fantáziu zo zaužívaných spôsobov chápania spoločnosti a poézia sa stáva hrou, v ktorej básnici využívajú neobvyklé a šokujúce metafory; zároveň vzniká vzťah medzi slovesnou tvorbou a maliarstvom; predstavitelia: Picasso, Guillaume Appolinaire
- futurizmus – umelecký smer, ktorý oslavuje vedu, techniku a civilizáciu; podobne ako kubizmus, odmieta konvencie, oslobodzuje slovo z gramatických konštrukcií; Tommaso Marinetti – Manifest svetového futurizmu
- konštruktivizmus – kladie do popredia racionálny a logický charakter umeleckého diela

Moderna

- popieranie naturalizmu a pozitivizmu konca 19. storočia, obdobie plné únavy, kritiky a pesimizmu ovplyvňované filozofmi, dielom L.N.Tolstého, tiež prelomom storočí = „la fin siécle“
- svet vnímaný ako chaos, človek vytláčaný až na okraj spoločnosti, používanie symbolov, obnovenie metafory, dôraz na formu, vypätý individualizmus
- moderna má nové vlastnosti veršu, základ tvoria trojslabičné slová, pre tkoré je typický daktyl – prízvuk na 1. slabike
- je prejavom protirečení v kapitalizme – vzrastanie robotníckej triedy, je výrazom individuálneho stvárňovania spoločnosti
- dve skupiny spisovateľov: bojujúci na barikádach a spisovatelia pre čisté umenie
- parnasizmus – pôvod vo Francúzsku, založený na zdôrazňovaní formy pred obsahom, umelci sa držali zásad, že umenie má zachytiť dokonalú krásu, odmietali späatosť umenia s realitou, boli inšpirovaní antikou
- dekadencia (úpadok - za dekadentov sa na konci 19. storočia označovali básnici, ktorí nepísali tradičnú poéziu
- je pre nich príznačný subjektivizmus, individualizmus, pesimizmus, zblíženie poézie s hudbou a maliarstvom
- rozvíja sa lyrika, ktorá vyjadruje náladovosť a fantáziu, často úzkosť, depresie a nervozitu doby
- hlavní predstavitelia: CHARLES BAUDELAIR; PAUL VERLAINE; STÉPHEN MALLARMÉ
- dekadencia sa stala základom pre symbolizmus, impresionizmus a expresionizmus
- impresionizmus (dojem, vnem, výraz - obrátil pozornosť na vonkajší objektívny svet, jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, prírody, z každodenného života pomocou zmyslov, ako je zrak a sluch, tým priniesli do umenia vzrušujúce emócie
- senzualizmus (zmyslový princíp sa pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu
- symbolizmus – vznikol ako reakcia na parnasizmus a naturalizmus, básnici sa usilovali preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, nezobrazovali skutočnosť, vonkajší a vnútorný svet priamo, ale pomocou znakov symbolov (holubica – symbol mieru-
- využívali metafory, personifikácie, alegórie, prirovnania, dôraz kládli na eufonickú výstavbu verša, rozvíjali obraznosť a zaslúžili sa o zhudobnenie poézie
- ich básne sú preniknuté smútkom (osobné nešťastie, ... a skepsou (nedôvera voči svetu
- symbolisti sa štylizovali do roly nepochopených a „prekliatych“ básnikov
- uvedomovali si svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si vybrali samotu v rušnom spoločenskom živote a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe
- únik od spoločnosti, od jej hromadiacich sa problémov sa v symbolistickej básni prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“
- termín prekliati básnici použil PAUL VERLAIN, začlenil k nim TRISTAN CORBIÉRA; JEAN ARTHUR RIMBAUDA; STÉPHENA MALLARMÉA a CHARLESA BAUDELAIRA
- expresionizmus – zachytáva vnútorný, subjektívny svet človeka -> jediná realita, opak imresionizmu
- individualizmus – vyzdvihovanie jednotlivca nad spoločnosťou, skepsa ( pochybovanie, smútok ), náročný slovník, metafory, personifikácie, symboly, iracionálnosť
- prekliaty básnici – Mallarmé, Corbiere, Verlaine, Rimbaud
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.