Ján Kostra (1910-1975)
Charakter tvorby:
1, komunikatívnosť
2, založená na citových, zmyslových a úvahových zložkách
3, cítiť v nej vplyv vitalizmu, symbolizmu, poetizmu a ľavicovej avantgardy
4, formálne bez veľkých experimentov; používa viazaný verš( jambický a daktylo-trochejský); častá je 4-veršová strofa
5, sonet- ako najobľúbenejšia básnická forma(lyrická báseň 446, 4433)
Rozdelenie tvorby
1. etapa tvorby
Knižne debutoval zbierkou básní HVIEZDA- najčastejším motívom týchto básní sú spomienky na detské roky. Zdroje svojich istôt hľadá Kostra okrem detstva najmä v rodnom kraji a v láske k žene. Túžba po harmónii a po kráse sa odráža v celej zbierke. Udalosti 2. svetovej vojny doliehali na Kostru stále mučivejšie. Počas rokov vojny vznikli jeho básnické zbierky OZUBENÝ ČAS; PUKNUTÁ VÁZA; VŠETKO JE DOBRE TAK; PRESILA SMÚTKU. Sú poznamenané smútkom, skepsou a pesimizmom. Básnik odmieta v mene humanizmu a spoločenskej spravodlivosti. Útočisko nachádza iba v poézii a v spomienkach na šťastné detstvo. V básnických zbierkach z rokov vojny sa Kostra priklonil k symbolizmu, skutočnosť nezobrazoval priamo ako v Mojej rodnej, ale volil si zložité obrazy. Svoje pocity mohol nezakryte vyjadriť až v zbierke Presila smútku, vyjadrenej po skončení vojny. Zbierka MOJA RODNÁ- najvýraznejším motívom- motív domova, prostredníctvom spomienok na detstvo, na rodný Turiec a na prvé lásky. Okrem týchto motívov sú výrazné aj motívy spoločenské- reaguje na naše aj európske dejiny, najmä na nástup fašizmu, Mníchovskú zradu a rozpad 1. ČSR
1. časť: optimistická aj napriek tomu, že v nej vyslovil stanovisko človeka, ba celej jeho generácie, kt. zlyhala národne i ideovo. Uvedomuje si to aj vyčíta, ale východisko vidí v návrate domov. Svoju rodnú zem personifikuje do podoby milenky s vlastnosťami chudoby a pokory, ale aj krásy a jedinečnosti. Cítime to v básňach Moja rodná; Domov; Matke
2. časť: pesimistická- v nej básnik nielen že nesúhlasí s politickými udalosťami, ale už nenachádza ani východisko. Cíti, že aj poézia v takejto chvíli stráca účinnosť, je zbytočná a únik z tejto bezvýchodiskovosti je opäť v istotách domova
- básne: Demobilizácia; Nie; Nočný pochod; Keď zostal básnik sám
AVE EVA- lyrická poéma, najčítanejšia v slovenskej poézii. Základnou témou je žena, kt. stelesňuje krásu, zmysel života, plnosť a čistotu vzťahov medzi mužom a ženou
- oslava ženy a ženstva vôbec ako životodarného princípu
kompozícia: 39 osemveršových strof, každá strofa je relatívne samostatný významový celok. Počiatočný lyrizmus skladby postupne prechádza do hlbokej filozofie, úvahovosti. Konkrétna predstava ženy sa mení na všeobecnejšiu, abstraktnejšiu- stáva sa „Prúdom života, smrti nepriateľom, štítom krásy víťaznej.”
2. etapa tvorby
Po roku 1948 sa charakter Kostrovej poézie zmenil, pod vplyvom jedinej „tvorivej” metódy vydal zbierky: JAVOROVÝ LIST; ZA TEN MÁJ; NA STALINA;
- splatil osobnú ideologickú daň obdobiu neproduktívneho schematizmu
- po politickom odmäku vydal: ŠÍPKY A SLNEČNICE; BÁSEŇ, DIELO MOJE;- obsahujú viac prírodnej a intímnej lyriky ako občianskej. Akoby si uvedomoval, že oficiálna kritika neprijme jeho poéziu najpriaznivejšie.
Báseň KRÍDLA: naznačuje, že oficiálna kritika mu nie je priamo naklonená, lebo nevelebí režim akoby si to priala
Zbierka KAŽDÝ DEŇ- etickým a humanistickým predvrcholom
- sú to „ previerky vlastných zážitkov, spomienok, úsilí, ale aj ilúzií tvorivých i psychických stereotypov”
LEN RAZ- umeleckým vrcholom Kostrovej tvorby
- sebaanylýzou, sebapoznávaním pričom dospieva k poznaniu, že si bez poézie nevie predstaviť svoj život
25 sonetov, kt. tvoria 2.časť zbierky Len raz nazval ZMIEŠANÉ SONETY- každý je samostatná tematická jednotka a do celku ich spája prúd autobiografickej „náhodnosti”
Pavol Horov(1914-1975)
- vlastným menom Pavol Horovčák; rodisko- Moravany na Zemplíne
- stredoškolský profesor slovenčiny, neskôr redaktor
Básnický vývin- od nadrealizmu k reflexívnej(úvahovej) civilizačnej poézii
Základná črta tvorby- epizácia lyriky
Motívy- 2 základné(dominantné) 1, motív vojny a SNP 2, motív domova- realizuje sa pomocou ďalších motívov, najmä motívom detstva a mladosti
Ďalšie motívy:
- motív nezvestného otca- básnikov otec odišiel do 1. svetovej vojny krátko po narodení básnika a jeho manželka nikdy nedostala úradný doklad o smrti
- motív rieky- Ondava a Kysuca- slúži na vyjadrenie plynu času a dobových premien
- motív sociálny
- motív matky- vždy je to konkrétna bytosť, najčastejšie jeho matka
- motív smrti- vždy ako protipól života
- motív hľadania zmyslu života
- motív prírody
Rozdelenie tvorby
nadrealistické zbierky: ZRADNÉ VODY SPODNÉ; NIOBA MATKA NAŠA; NÁVRATY; DEFILÉ;- tematicky sa viažu k 2.svetovej vojne
návratové zbierky: MOJE POLUDNIE; SLNCE NAD NAMI; VYSOKÉ LETNÉ NEBE;- návraty do rodného Zemplína
vojnová zbierka: BALADA O SNE- reakcia na vpálenie obce Tokajík fašistami, varovanie
filozofické zbierky: KORÁBY Z JANOVA; PONORNÁ RIEKA
po jeho smrti vyšli zbierky: ASONANCIE; TORZÁ; Z POSLEDNÝCH;
Nadrealistické zbierky: používa v nich typickú nadrealistickú poetiku: astrofické členenie textu, absencia interpunkcie, metafora budovaná na protikladoch a na základe genitívnej väzby dvoch podstatných mien
Nioba matka naša- baladická básnická zbierka, 3 časti
1, Nioba matka naša 2, Nápisy na hroby 3, Trhlinou krvi
- základ zbierky tvorí antický motív matky Nioby, kt. sa po smrti svojich 14 detí( 7+7 ) premení na plačúci kameň. Matka tu má niekoľko podôb- zem, domov, láska, pokoj, mier. Z celej zbierky cítiť motív vojny, jej prežívanie je pre básnika veľmi bolestné, autor do nej zakotvil aj zážitok z detstva- stratu otca, kt. zahynul v 1.svetovej vojne
Defilé- optimistickejšia, cítiť v nej vieru, že sa raz vojna musí skončiť. Tento motív viery v lepší život dosahuje najmä cyklus Panta rei(Herakleitos), aby zvýraznil pominuteľnosť a relatívnosť času→ pominuteľnosť a relatívnosť zla
Návratové zbierky: autorova láska k domovu, majú trochu iný charakter ako zbierky Kostru, pretože v nich nehľadá len istotu, ale zachytáva v premenách na pozadí času
Vysoké letné nebe- básnikova osobná spoveď o svojej púti za rodákmi do rodného Zemplína, zároveň je to básnikov pozdrav života a tvrdej práci svojich rodákov a úvahou o tom, že všetko preňho domov znamená
- 4 časti: 1, Domov 2, Vysoké letné nebe(najvýz.) 3, Namiesto rozlúčky 4, Stretnutie
2. časť- zobrazil v nej 1 nedeľu v rodných Moravanoch, keď nám predstavuje rodákov prichádzajúcich dopoludnia do kostola, aby tento deň zasvätili bohu. Vidí však, že chodia viac zo zvyku ako potreby. Od úvahy tam dokonca často zaspia. Popoludnie starší ľudia trávia vysedávaním na priedomí, rozhovormi, hodnotením života. Nepáči sa im ako sa správajú mladý. Ani básnikova matka nie je spokojná so svojím synom, zdá sa jej, že je ako súčasný svet bezbožný a hnevá sa naňho, že nežije podľa jej predstáv.
Mikuláš Kováč(1934-1992)
- náš regionálny autor(Hronovce), absolvent levického gymnázia, pôvodným povolaním učiteľ, no viac pracoval ako redaktor ČS rozhlasu v B.Bystrici
Básnický vývin- neprešiel tradičným umeleckým vývinom ako jeho súčasníci; nikdy sa ani nezmietal vo viacerých umeleckých prúdoch či smeroch
- písal reflexívnu civilizačnú poéziu(úvahovú so zameraním na človeka)
Motívy- domov, detstvo, rodný kraj, rodina
- vojna(2.svetová), utrpenia detí v nej
- ekologické
- postavenie človeka v súčasnom civilizovanom svete(koniec 20.stor.)
- motív sa zmocňuje najčastejšie v trojakej podobe: 1, podoba spomienky 2, podoba komentáru k aktuálnym spoločenským javom
3, podoba básnickej rozprávky
Rozdelenie tvorby:
Zbierky- ZEM POD NOHAMI; OBRANA STAVEBNICE; PÍSANIE DO SNEHU; RODINNÁ POŠTA; O MODREJ LABUTI; ZEMNICA;
Zemnica- vyjadril v nej postoje k svetu, udalostiam, sociálnym podmienkam, k premenám
- obsahuje motívy zeme, chleba, domova, rodného kraja, vojny, ale aj Zeme
kompozícia: epilóg + 3 časti
Epilóg- b. Hovorí Zem- Zem sa prihovára ľuďom, vyzýva ich, aby mali na pamäti jej osud
1.časť- sústredil sa na hodnoty:. Zem a chlieb
b. Chlieb- zdôrazňuje jeho potrebu pre ľudský život: „Chlieb je ako ľudská dlaň podaná v ťažkej chvíly.”
b. Murári- sociálny motív; je o hľadaní práce murárov z Levíc a Šiah
2.časť- básne domova a príležitostné
- dominuje báseň Do Zeme- modlitba k Zemi, básnik ju prosí, aby ľudí milovala a aby ľuďom pomáhal
3.časť- reaguje na politické udalosti 70. rokov
b. Chile- reaguje na politický puč 1973
