Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Vojtech Mihálik

V období totality bol jeden najuznávanejších predstaviteľov socialistickej oficiálnej literatúry. Publikovať začal ako 14-ročný gymnazista v časopisoch a novinách a jeho básne svedčili o mimoriadnom nadaní a predčasnej zrelosti.

Životopis: Narodil sa v Dolnej Strede( dnes súčasť Serede) v rodine murárskeho pomocníka. Po maturite na katolíckom gymnáziu v Trnave študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenčinu a filozofiu. Po skončení štúdií pracoval ako redaktor. Od r. 1954 zastával viaceré funkcie vo Zväze slovenských spisovateľov a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1969 pôsobil ako verejný činiteľ v najvyšších štátnych a straníckych funkciách bývalej ČSSR, popritom bol v r. 1977-1984 i riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

BÁSNICKÝ VÝVIN: prešiel od rozličných avantgardných smerov(stúpenec katolíckej moderny i symbolizmu). Postupne k poézii sociálnej, proletárskej-angažovanej, politická poézia, soc. realizmus

CHARAKTER TVORBY:
1, základným výstavbovým prvkom je epický princíp-epizácia lyriky(príbehovosť)
2, špecifické výrazové prostriedky: expresíva, bohemizmy, hungarizmy, slová jidiš a iné

MOTÍVY: vzbury a pokory, sociálne, ženy- matky, milenky, dcéry, všeobecnosti; otca(často sa objavuje postava, nazýva ho Jób- podľa Biblie)

Rozdelenie tvorby:
ANJELI; PLEBEJSKÁ KOŠEĽA; SPIEVAJÚCE SRDCE; OZBROJENÁ LÁSKA; NEUMRIEM NA SLAME; ARCHIMEDOVE KRUHY; VRBÚRENÝ JÓB
Anjeli- 1. zbierka, vychádza ešte z katolíckej moderny, symbolizmu. Obsahuje osobnú lyriku plnú smútku, vzdoru a vzbury, ľúbostné a náboženské motívy , expresíva, obraznosť
Plebejská košeľa- iný charakter, základným motívom sú zážitky pozmenené chudobným proletárskym detstvom
- motív vojny, motív autorovej matky
kompozícia: 4 časti 1, Palec na pulze- básne o vojne, sú reakciou na Hirošimu a Nagasaki
2, Kalné víno- sociálne motívy
3, Kronika- lyrickou hrdinkou je autorova matka- spoveď chudobnej a vyčerpanej ženy zároveň však generácie narodenej na konci 19.stor. Napriek ťažkému životu plného pokory a posluhovania iným sprevádzali jej život úcta a láska, harmonické manželstvo, kt. sa skončilo tragickou smrťou manžela. Za život svojich detí je však ochotná obetovať všetko.
4, Poľský pamätník- vojnové motívy, hrdinstvo Poliakov v čase 2. svetovej vojny
Vzbúrený Jób- základným motívom je otec, opísal v nej ťažké životné osudy slovenského proletára od jeho narodenia po smrť, ale najmä jeho rozchod s katolíckou vierou.
2. časť tvorby

TŔPKY; APPASSIONATA; ÚTEK ZA ORFEOM; SONETY PRE TVOJU SAMOTU; TRINÁSTA KOMNATA; ÚČASŤ
- zbavoval sa v nich prvkov schematizmu a hoci písal v duchu soc. realizmu viac sa zameriaval na témy každodenného života
Tŕpky- 23 mravoučných básní o trpkých ženských osudoch a o problémoch v rodinách od detstva až po starobu ženy. Trpkosť ich osudov je dôsledkom ľudského egoizmu a bezohľadnosti: téma detstvo- problémy nechcených, opustených, odvrhnutých detí
b. Siroty žijúcich rodičov; Návraty z pôrodnice
- téma mladosti- hľadanie lásky, porozumenia
b. Panny sa strácajú v bránach; Moja láska
- téma dospelosti- spája sa s nenaplnenou túžbou po deťoch alebo s nešťastným manželstvom
b. Bezdetní; Zdrapy; Krájanie
- téma staroby- starnutie ženy
b. Vlas; Starenky učiteľky
Účasť- 2 časti: 1, Vecnosť- spoločenský charakter, reaguje na udalosti doby a predkladá problém ľahostajnosti a egoizmu. Zdá sa mu, že ľudia čoraz viac myslia na seba. Nezaujíma ich problém iných
b. Spytuješ sa ma- odpoveď na túto otázku je v básni jednoznačná: vojna stále trvá kým človek je ľahostajný k osudu druhého
b. Kto ako umiera- polemizuje v nej s porekadlom, že smrť si treba zaslúžiť. Všíma si nerovnaké odchody zo života
2, Za mamou- osobný charakter, reaguje v nej na matkino umieranie, vysporadúva sa s matkinou smrťou a pripomína si ju v básňach tejto časti
b. Popis matkinho odchádzania
b. Rozhovory o chudobe- fiktívny rozhovor básnika s mŕtvou matkou. Dospieva v ňom k názoru, že Slováci keď prestali byť chudobní materiálne ochudobnili sa mravne, stratili mravný princíp chudoby: vytratila sa z nich radosť z práce, statočnosť, skromnosť, obetavosť, súdržnosť, česť, spravodlivosť, ale najmä presvedčenie, že:„ Len to má cenu, čo človek naozaj potrebuje a všetko navyše je svetská márnosť”

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk