Dej. Paríž 6. 1. 1482 – Sviatok bláznov. V uliciach sa zhromažďuje dav. Nikto nemá záujem o divadelné predstavenie hry Pierra Gringoira, ale publikum očakáva voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Víťazom sa stáva Quasimodo, ktorému oblečú posmešný talár a papierovú tiaru. Quasimodo s pohŕdaním pozerá na zdravých a krásnych ľudí. Krásna Cigánka Esmeralda vzbudí pozornosť publika. Vyslúži si zlostné výkriky kňaza Frolla. Sprievod kráľa bláznov sa blíži k Námestiu de Gréve. Frollo sa priblíži ku Quasimodovi a ten nasleduje svojho pána. Gringoire sa potuluje Parížom, nemá noclah, je hladný. Stane sa svedkom pokusu o únos krásnej Cigánky. Jedného únoscu, Quasimoda, chytia a poviažu, v druhom spoznal svojho učiteľa Frolla. Esmeraldu zachráni kapitán Phoebe. Gringoire zablúdi do dvora divov, parížskeho podsvetia, kde mrzáci na noc vyzdraveli a zdraví mohli prísť o život. Gringoirovi hrozí smrť, ale podľa zákonov podsvetia si obyvateľka Dvora divov môže vybrať odsúdenca za muža a zachrániť mu tak život. Vyberie si ho Esmeralda. Gringoire sa sklame, keď zistí, že z manželstva nebude nič. Quasimoda za únos zatkli, mučia ho, bičujú. Trápi sa smädom na pranieri a nikto sa nad ním nezľutuje okrem Esmeraldy, ktorá mu podá vodu. Frollo je zmietaný žiarlivosťou na Phoeba, ktorý má schôdzku s Esmeraldou v komôrke jednej kupliarky. Vystatuje sa tým pred Frollom. Esmeralda príde do kutice, kde ju očakávajú dvaja muži – jeden horší ako druhý. Vie, že si ju kapitán nevezme a je odhodlaná všetko stratiť, len aby mohla byt blízko pri ňom. Kapitán nie je po Frollovom útoku mŕtvy, ale Esmeralda je obžalovaná z jeho vraždy a čarodejníctva. Spod šibenice ju zachráni Quasimodo, ktorý sa o ňu stará, chráni ju a bráni i pred Frollom. Gringoire súhlasí s návrhom Frolla, že pomôže vyviesť Esmeraldu z chrámu. Zburcuje Dvor divov, vyvrheli sa tešia na bohatý lup. Esmeralda odchádza s Gringoirom a zamaskovaným mužom, v ktorom spoznáva kňaza. Odmieta ho, a preto ju strčí do cely k zúrivej kajúcnici, Chudôbke, ktorá v nej spoznáva dcéru. Chráni ju pred vojakmi a zomiera. Esmeraldu obesia. Frollo sa díva z veže na popravu spolu s Quasimodom a smeje sa. Quasimodo to nevydrží a zhodí ho z hradieb.
Po nastúpení Napoleona III. na trón, odišiel V. Hugo do exilu, kde napísal najlepšiu lyrickú zbierku Kontemplácie o svojom intímnom i politickom živote.
Epická Legenda vekov je históriou ľudského rodu od jeho biblických začiatkov po 20. storočie.

V románe Bedári zobrazil duchovnú premenu hrdinov. Sympatizoval s ubiedenými a veril, že výchovou a mravným obrodením človeka možno odstrániť zlo, biedu a zabrániť nespravodlivosti.

Hrdinom románu Robotníci mora je rybár, výnimočný jednotlivec, ktorý bojuje s oceánom, aby zachránil stroj stroskotanej lode, no nakoniec dobrovoľne zomiera, keď stratí lásku.

Harmóniu kontrastov možno vidieť v románe Muž, ktorý sa smeje, v ktorom hrdina má mrzký zovňajšok, ale krásnu dušu.
Román Deväťdesiattri opisuje vrcholný rok Francúzskej revolúcie.

D. Ruská poľská a maďarská literatúra

Michail Jurjevič Lermontov

Bol najromantickejším básnikom, prozaikom a dramatikom. Tému vzbury, slobody a osamelosti môžeme vidieť v poéme Démon, v ktorej sa hrdina vzbúri proti Bohu, preto je odsúdený k večnej samote.

Svojráznu kompozíciu má román Hrdina našich čias, ktorý sa skladá z piatich noviel spojených ústrednou postavou hrdinu. Hrdina Pečorin je individualizovaný a súčasne zovšeobecňujúci typ zbytočného človeka, vzdelaného, ale presýteného životom a nudou. Je nespokojný so sebou i so svetom, ale neurobí nič preto, aby niečo zmenil. Nakoniec nezmyselne zomiera.

Alexander Sergejevič Puškin

Písal ľúbostnú i občiansku lyriku, poémy, prózu i drámu. V poémach vystupujú vydedenci spoločnosti (Kaukazský zajatec, Cigáni), výnimoční jednotlivci (Medený jazdec, Poltava).

V historickej tragédii Boris Godunov chcel cez minulosť zobraziť prítomnosť a úlohu ľudu v dejinách. Spracoval tému boja o moc medzi samozvancom a Godunovom začiatkom 17. stor.

Veršovaný román Eugen Onegin presahuje rámec romantizmu. Hrdina je vzdelaný šľachtic s kritickým vzťahom ku skutočnosti, ale v podmienkach vtedajšej spoločnosti nemohol uplatniť svoje schopnosti. Je typom zbytočného človeka.

Aj v próze smeroval od romantizmu (Piková dáma, Povesti Belkina) k realizmu v historickej povesti Kapitánova dcéra, kde zobrazil ľudové povstanie Jemeľjana Pugačova v 18. stor.