V. spev – Lapačka. Ožíva stará atmosféra lapačiek. Vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vína pred hostincom je už pripravený pre verbovancov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia královskí poslovia. Martin sa má hneď poberať na zámok. Užialenú matku utešujú, že bude mať zo syna švárneho vojaka. Na zámku ho prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov – vrahov v jeho Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru. Zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov. V poslednej slohe sa básnik lúči s Martinom.


B. Pavol Országh Hviezdoslav

Lyrickoepickú skladbu Hájnikova žena začal Hviezdoslav písať po príchode do Námestova v roku 1883 a prácu na nej ukončil v roku 1886.
Hlavná myšlienka: Je to oslava krásy slovenskej prírody a mravnej sily ľudu. Krása prírody sa odráža v povahe slovenského ľudu. Je to aj obraz sveta kaštieľov a sveta chalúp, zobrazenie zlých vlastností pánov a dobrých vlastností obyčajných ľudí. Rozpor života chudobných a bohatých.

Téma: Život ľudu (rodiny Čajkovcov), splynutie človeka s prírodou. Ide o príbeh lásky a tragédie trojice mladých ľudí, hájnika Michala Čajku, jeho ženy Hanky a pána Artuša Villániho, zasadil do prekrásnej hornooravskej prírody.
Kompozícia: Skladba sa člení na 15 častí a epilóg, začína sa Pozdravom a končí doslovom básnika, ktorý nazval Zbohom. Jednotlivé časti spája jednotný dej, ktorý miestami prerušujú autorove úvahy (reflexie) a piesne (maliniarok, poľovnícke piesne). Súčasťou deja je aj príroda, jej „správanie”, ktoré naznačuje priebeh nasledujúceho deja. Celá skladba obsahuje náznaky súžitia človeka s prírodou, na mravnú silu národa pôsobila jeho sila:

 Hájnikova chalupa je pod ochranou lesa.
 Miško sa stáva ochrancom lesnej zveriny a stromov.
 Prichádzajúcu Hanku víta príroda, jedľa tlieska vetvami.
 Rúbanie lesa je predzvesťou ničivých sebeckých nerestí ľudskej spoločnosti.
 Odlomený konár na javore pred hájovňou je nemým svedkom úkladov Artúša, keď bol jeho vinou dodrúzganý.
 Po „víchrici” sa básnik teší, že sa mu zacelila rana.
 Bezhviezdna noc je obrazom Hankinej dočasne zatemnenej mysle.
 Spev hviezd je tichým znamením, ktorým sa vkráda svetlo do duše trpiacej ženy.
Po rokoch napísal Hviezdoslav báseň Dve návštevy, v ktorých hovorí, že bol na Podvrší navštíviť Čajkovcov. Videl, že sú šťastní. Takto definitívne uzavrel túto tematiku.

Postavy. Hlavné postavy sú zobrazené s psychologickou prenikavosťou. Každá z nich má jedinečné charakterové vlastnosti a jedinečný vnútorný svet, s ktorými sa čitateľ postupne oboznamuje.
Michal je čestný, sebavedomý, hrdý, svedomitý, niekedy vznetlivý muž.
Hanka je milá, pozorná, obetavá, verná, i keď niekedy žensky rozmarná.
Artuš je sebecký, panovačný aristokrat, ktorý chce za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ i za cenu obetí.

Dej. Pozdrav: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!” Týmito úvodnými veršami básnik vyjadruje svoj obdiv prírode, ktorá má na človeka kladný vplyv – lieči, uzdravuje, oživuje. Pomáha zabudnúť na žiaľ a bôľ, obnovuje nádeje.

V I. časti opisuje hájovňu, ktorá je skrytá pred svetom v kroví. Je chudobná, ale bezpečná. Ochraňuje ju príroda, ktoré za ňou stoja. Po smrti starého hájnika prišli robotníci a hájovňu opravili. Vedľa nej je malá záhradka s kvetmi, za domom tečie horská riava, ktorá prerušuje tichosť lesa. Vedie k nej krivolaká cesta., autor sa pýta, či sem môže zájsť ľudská zloba.

II. časť: Starý hájnik Čajka zomrel. Jeho syn Michal sa rozhodol, že sa usadí v otcovej hájovni. Oznámil to aj svojmu pánovi, ktorému sa nepáčilo, že musí prepustiť svojho najlepšieho paholka. Michal sa vyobliekal a pobral sa do kaštieľa. Najskôr ho nechceli vpustiť, aby s ním nemuseli dýchať ten istý vzduch. Dostal sa do salónu, kde zostal stáť ako ohúrený popri toľkej kráse, ktorú tam videl. Po chvíli zbadal v kresle sedieť pána. Pozdravil sa. Michal sa predstavil a podal mu list. Pán mu vynadal do drzáňov za to, že sa odvážil prísť k nemu. Michal pokojne povedal, ako na Podvrší zomrel starý hájnik Čajka. Pripomenul mu jeho služby. Pán sa rozhodol, že Michala prijme ako hájnika. Upozornil ho, že musí byť čestný, statočný a odvážny.

V III. časti Michal kráčal lesom a život sa mu zdal byť krásny. Sám sebe sľuboval, že bude verne slúžiť svojmu pánovi. V kútiku srdca myslel na dievčinu, ktorá bývala v dedine a pochádzala z bohatej rodiny. Hneď, ako mu to služba dovolila, vybral sa za ňou. A už na jar bola svadba. Hostia sa bavili tri dlhé dni. Nakoniec sa dcéra odobrala od rodičov a odišla s Michalom na Podvršie. Celá príroda vítala Hanku, mladú pani Čajkovú – i les, ktorý sa rozšumel, i jedlica, čo stála popri ceste zatlieskala vetvicami, na pozdrav zašumela a poklonila sa jej.

IV. časť: Svet si myslí, že k šťastiu treba peniaze, majetky, prepych, sluhov, moc a slávu. Je to však omyl. Šťastie je v jednoduchosti a prostote. Mladí Čajkovci sú šťastní. Miško je okúzlený svojou krásnou ženou a les trošku zanedbal. Po večeroch sedávajú na schodoch – ona šije a on na ňu zaľúbeno pozerá. Básnik končí túto časť veršom: „Tu láska má svoj príbytok!” V. časť. Je nedeľa, krásny, slnečný deň. Čajkovci idú do kostola. Miško je pyšný na svoju ženu, ona je smutná, pretože mala zlý sen, ktorý ju stále prenasleduje. Keď prišli do kostola, pri modlení pozrela na Miška, akoby mu sľubovala, že bude s ním v dobrom i zlom. Oddelene od ostatných boli vyvýšené sedadlá s erbom pre pánov. Nezbadala, ale, že z tej strany „strehotali oči vlčie...”