A. Samo Chalupka

Patril medzi najstarších štúrovcov a jeho tvorba najviac prenikla do širokých ľudových vrstiev. Bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spoločnosti česko-slovanskej. Literárne začal tvoriť počas štúdia na lýceu. Prvé básne napísal biblickou češtinou, ale postupne prešiel k slovenčine. Je tvorcom historickej epiky, historického spevu. Chalupka chcel, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie z básne Branko:

„Pravde žil som, krivdu bil som,
verne národ môj ľúbil som.”

Jánošíkovská tematika. V básni Likavský väzeň uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, zaraďuje ho do kolektívu. Chalupkova monumentalita spočíva v lokalizovaní básní do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (vrch, rieka, bralo, Kráľova hoľa). Využíva motív vatry ako symbol slobody. Podobne vyznieva aj báseň Junák, v ktorej Jánošík a jeho hôrny chlapci bojujú proti mocipánom a hoci proti presile všetci padnú, autor verí v obnovenie Jánošíkovského odboja.
Protiturecká tematika. Najznámejšou veršovanou povesťou z tureckých čias je Turčín Poničan. Je to dojímavá ľudská dráma slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Žena v ňom spoznáva vlastného syna. Poturčenec, keď uznal, že otrokyňa je jeho matka, žiada ju aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. Ona odmieta a chce sa vrátiť. S tureckými vpádmi súvisí aj Branko, veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu. Hrdina bojoval proti presile a len zradou ho premohli.

Mor ho!

Zaujala ho aj téma dávnej minulosti Slovanov na našom území. Jeho najznámejšou básňou je Mor ho! Dejový základ vychádza z historickej udalosti. Autorovi nešlo o historickú vernosť, ale o oslavu hlbokého vlasteneckého citu, boja za slobodu národa Preto báseň oduševňovala i ďalšie generácie. Chalupka odsúdil pokusy o podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, ktorý si vie ubrániť slobodu. Zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom.
Námet: Samo Chalupka našiel námet v Šafárikových Dejinách slovenskej reči a literatúry. Sarmatský kmeň Limigantov roku 358 napadol rímskeho cisára Constantina. Samo Chalupka považoval tento kmeň za Slovákov. V texte presne rozlišuje Sloven = Slovák a Slovan Historický námet je aktuálnou výzvou neustávať v zápase o voľnosť, slobodu.
Kompozícia: Táto hrdinská epická skladba sa skladá zo 172 veršov a má jednoduchú dejovú líniu. Príchod slovenskej družiny k D unaju, vyjednávanie s cisárom, boj, smrť mladých bojovníkov. Dejovú líniu prerušuje:

 opis družiny: Pobelavé kaderie šije im otáča, …
 lyrický opis slovenskej krajiny: Duní Dunaj a luna za lunou sa valí, nad ním svieti pevný hrad na vysokom brali.
 charakteristiku vlastnosti Slovákov a Slovanov: mierumilovnosť: „Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom, …”, pohostinnosť „Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je či je on zblízka, či zďaleka. Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká”, rovnosť medzi ľuďmi o sloboda človeka „Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom: pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.

Rozprávačom je autor a zvláštnosťou je poňatie družiny ako kolektívneho hrdinu, všetci členovia naraz oslovujú cára a deklamujú odkaz kňažstva a staršiny rodu. Vo chvíli, keď cár odmietne ponúkaný mier, nastáva boj muža proti mužovi – cár a junák = Sloven. Pokrik Mor zaznieva na niekoľkých miestach textu ako dramatizujúci prvok

Dej: Dej básne je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho!. V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zotročiť. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály – mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára.

Forma: Samo Chalupka opúšťa pôdorys ľudového verša. Má združene rýmovaný verš, veršový systém je sylabický (dodržiavanie rovnakého počtu slabík vo verši). Používa 13-slabičný verš. Pôsobivo využíva zvukomalebnosť (navodenie zvukového dojmu výberom hlások): duní Dunaj a luna za lunou sa valí, zasurmili surmiti a takisto modalitu vety veľmi často je tu zvolanie, pokrik