Mor ho! Z formálnej stránky je pozoruhodné, ako autor narába s jednoslabičným slovom. Posledná sloha má 12 veršov a všetky už začínajú jednoslabičným slovom. Pri charakteristike postáv autor využíva kontrasty (cisár pyšný a zbabelý zotročiteľ, junáci hrdí, smelí, obetaví). Často využíva hyperboly (zem dupotom a nebo rykom sa otriasa), symboly (Tatry - Dunaj ako lokalizácia územia Slovákov). Na zvýšenie monumentálneho účinku autor využíva priestor (pohyb v básni zhora nadol, alebo opačne - preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu sadli tam za pomedzím...) a výrazy, ktoré vyvolávajú neochvejnosť(týčiť sa, zastať) a silu (skala, bralo, jedľa).

„A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.”



B. Ján Botto

Bol najmladší zo štúrovcov. Rozvinul typ romantickej balady, kde jeho hrdina splýval s okolím, dynamiku deja umocňoval stupňovaním hrôz. Pramene svojej básnickej tvorby hľadal v ľudovej slovesnosti. Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodiskové, vyústenie jeho básní smeruje až do ilúzií.
V balade Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Manželia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Eva však daný sľub nedodrží a po Adamovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok nasleduje trest. Mŕtvy manžel prichádza o polnoci po svoju nevernú manželku, a tá zomiera v jeho náručí. V balade prevláda dialóg, ktorý umožňuje prehlbovanie napätia deja a tragiky. Záverečný dialóg má rýchly spád.
Balada Margita a Besná je príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy.

Smrť Jánošíkova

Toto dielo napísal Botto v ovzduší Bachovho absolutizmu. Svoj spev o Jánošíkovi neskladal podľa historických dokladov, ale Jánošíka poznal z ľudového podania, kde predstavuje symbol túžob ľudu, predstáv po slobode a spravodlivosti. Je to Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ktorý pomstil krivdu a zastával pravdu. Botto predstavil Jánošíka ako bojovníka za národnú slobodu.

Kompozícia: Skladba má úvod a 9 spevov
Dej: V úvode básnik alegorickým spôsobom posiela svoje verše po Slovensku. Bojí sa, že je to zakliata krajina a jeho verše nenájdu ozvenu. Stretne sa s hôrnymi chlapcami a spolu idú po zboji. Ukážu ľudu zakliatemu v porobe cestu k slnku slobody. Úvod ako predspev Smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života. V 1. speve vystupuje Jánošík a jeho družina. Je to oslava slobodného života, ale už na konci je naznačené, že je to iba spomienka, že teraz vládnu pochmúrne časy. Krása a sila Jánošíkovej družiny je symbolom veľkosti, hrdosti a sily samého ľudu, ktorý raz sebavedome zvolá: „My sme u nás doma, my sme tu páni.” Tú silu však sa pánom darí spútať, keď Jánošíka, symbol tejto sily, zlapajú. V 2. speve je vykreslené zlapanie Jánošíka, ktorého nepremôže sila, ale zrada. V 3. speve sa opisuje čierne mesto, tyran, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho i bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe dievčiny duša ľudu a lúči sa s ním a krásnou baladou. 4. spev obsahuje predsmrtné predstavy a úvahy Jánošíka. Tento spev je najpochmúrnejší, je stavaný na kontraste predstáv a skutočnosti. Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody. V 5. speve Jánošík precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť, na ktorú ho odsúdil vlčí zákon, ktorý šliape ľudské i božské zákony. Tento spev patrí k najkrásnejším básniam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.

„No príde a prísť musí ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží,
no príde a prísť musí ten voľný deň súdu-
a na stôl si zasadne pravda môjho ľudu!”

V 6. speve vedú Jánošíka k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale Jánošík káže modliť sa za poddaný ľud. V deň popravy (7. spev) smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna. Jánošík stojí pred šibenicou a mysľou mu bežia obrazy jeho mladosti, a práve vtedy dáva vyvrcholiť odbojným zámerom. Jánošík zomrel, ale žije v myšlienkach odboja. 8. spev predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno, ako v zakliatej krajine. V tomto obraze Botto aktualizoval súdobú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii. Ľud verí, že Jánošík neumrel. Preto Botto v poslednom 9. speve v alegorickom obraze Jánošíkovej svadby a kráľovnou víl ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.
V tejto skladbe nie sú spomienky na jeho revolučný odkaz, ale odrazili sa v nej pocity sklamania štúrovskej generácie z