Najtypickejšou postavou je postava zemana, pretože Vajanský nepoznal dobre život ľudu. Ľud považoval za neuvedomelú pasívnu masu. ktorá bez vodcov nemôže aktívne zasiahnuť do vlastných osudov. Časovo zaradil román do 70 rokov. Ústredným problémom je otázka vedúcich síl v národe. Suchá ratolesť zemianstvo vysychá, ale prichádza Rudopoľský a suchú ratolesť ozelenie, dostáva živnú pôdu, košatie, čo značí rozkvet slovenského života, stúpa národné povedomie.
Postavy: Hlavným hrdinom je Stanislav Rudopoľský. mladý bohatý vzdelaný zeman, ktorý sa vracia z potuliek po Európe do rodného Rudopolia. Tu sa stretáva s niekoľkými Slovákmi, v ktorých je slovenský živel veľmi výrazný, oni ho spôsobom svojho konania ovplyvnia. Zblíži sa s národným hnutím a spoznáva pravú tvár národného útlaku.
Adela Rybárička je mladá sympatická vdova, do ktorej sa Stanislav zamiluje.
Mária Vanovská sa stáva jej sokyňou. Je to manželka miestneho zemana.
Vanovský je zeman, politicky činný, presviedča Rudopoľského, aby šiel za poslanca. Je to človek pevných mravných zásad.
Učiteľ Tichý najviac pôsobil ideologicky a vlastenecky. Bol to pasívny typ, to znamená, že túži pomôcť národu, ale až keď bude mať dosť peňazí.

Dej: Vanovský sa stáva najbohatším zemanom, ale jeho manželstvo stráca pevnosť. Prichádza Stano, obdivuje Máriu Vanovskú a vzniká medzi nimi priateľský vzťah. Ťažká choroba a neskôr smrť zverenkyne Vanovských, Anny, zblíži ich manželstvo. Vanovský sa stane poslancom, no prehrá voľby a do čela sa dostanú Maďari. Po zistení svojho slovenského pôvodu si Stano uvedomí svoje povinnosti voči národu a stáva sa poslancom. Medziiným sa vyvinie vzťah medzi učiteľom Tichým a Annou. Pocit duchovnej jednoty ich zbližuje a keď Anna zomrie, Tichému to pripadá akoby zomrela nejaká myšlienka pre slovenský národ. Úzky vzťah je badateľný aj medzi Adelou Rybáričkou a Stanom Rudopoľským. Ona je maďarónka s pochybnou povesťou a on odnárodnený, ale obidvaja sa zblížia, zamilujú sa do seba a stanu sa z nich uvedomelí Slováci.
Názor Vajanského na zemianstvo: Pokroková časť slovenského zemianstva spolu s inteligenciou by sa mali postaviť na čelo Slovákov a bojovať za národne práva. Takto je možné zachrániť slovenský národ spojiť zemanov s inteligenciou.



C. Pavol Orzságh Hviezdoslav

Ežo Vlkolínsky

Hviezdoslav tu volá po splynutí zemianstva a ľudu. Verí v silu ľudu. Pre duchovný a hmotný úpadok zemianstva, ono nemôže stáť v čele nášho národnooslobodzovacieho zápasu.
Hovorí o zemanoch, ktorí sa nevedeli zbaviť pýchy, všade sa od ľudu oddeľujú – na priadkách, zábavách, v kostole, ináč sa obliekajú, majú iné zvyky. Zemianstvo stratilo stavovské výsady. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky Estery so synom Ežom, ktorý sa chce oženiť so sedliackym dievčaťom, Žofkou Bockovie. Vydedeného syna príjme jeho strýko Eliáš, pyšný zeman, len z nenávisti k švagrinej. Vystrojí svadbu, na ktorej sa nad sedliakmi vyvyšuje. Problém generačný sa stáva masovou scénou, problém spoločenský je svadba. Tu sa stretávajú tradície zemanov a sedliakov, ktoré si odporujú. Nakoniec vyhráva sedliactvo. Vyriešením zemianskeho problému z pohľadu autora je Ežova reč na svadbe, že všetci sú si pred Bohom rovní.

Gábor Vlkolínsky

V tomto epose ukazuje na príčiny hospodárskeho a mravného rozkladu zemianstva.
Gábor Vlkolínsky (Ežov bratranec) je mladý zeman, jeho otec aj matka pijú. Majetok upadá, sú zadlžení. Chce sa zabiť, ale práve Ežo ho zachráni. Gábor vidí východisko v tom, že sa ožení so sedliačkou. Je tu zobrazené hospodárske a morálne hynutie zemanov, kde cez umelecké obrazy ukazuje Hviezdoslav objektívny vývoj smerujúci k rovnosti, ktorá patrí k jeho základným ideálom.



D. Martin Kukučín

Keď báčik z Chochoľova umrie

Je to humoristická poviedka, využíva najmä protiklad, napr. postavy Aduša a Ondreja, reči a skutky pána Aduša, paradox, napr. sluha sa teší, že môže byť prepustený, nenapraviteľný klamár a podvodník je za malú chvíľu iným človekom, vyobliekaný a veľkopanský sa správajúci Aduš je chudobnejší ako hocikto iný. Slovný humor narába s hyperbolou (nadsádzkou) v Adušových historkách o koňoch a psovi. Vlastné mená naznačujú pôvod postavy a sú zdrojom smiechu (Pán Tráva, Tráva z Kamenian). Situačný humor pripomína miestami až frašku (napr. mlčanlivý Ondrej a vodopád Adušových príbehov o vojenčine, oblečení, spánok na zemi, buntošenie gazdu nad ránom).
Kompozícia: Poviedka sa skladá zo 6 častí: