referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Všetky maturitné otázky z literatúry a slohu
Dátum pridania: 14.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lienka77
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 89 501
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 249.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 415m 50s
Pomalé čítanie: 623m 45s
 
 Obrazy z trhu a krčmy v Podhradí
 Nocľah v Domaniciach
 Sen v Domaniciach
 Ondrej Tráva u pána Domanického
 Prehliadka dvora, stajne, sypárne
 Pri zemianskych hroboch
 Na jarmoku v Zámostí

V protiklade s Vajanským zachytil Kukučín v poviedke úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. Dej poviedky je pomerne chudobný. Dejová línia je nevýrazná, dôraz je na opise prostredia, charakteristike dvoch hlavných postáv, prerozprávaní Adušových príhod.
Konflikt: Je to konfrontácia dvoch svetov – starého, ktorý zaniká, a nového, ktorý sa derie na jeho miesto. Základným prvkom umeleckého obrazu v poviedke je kontrast, napr. kontrast medzi Adušovou a Ondrejovou rečou. Aduš rozpráva naširoko a ľahkomyseľne, Ondrejova reč je stručná, konkrétna, zadiera do živého. Autorovi imponuje jeho životaschopnosť.
Zemianstvo reprezentuje pán Aduš Domanický z Domaníc a proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ. Pán Aduš nemá nijaký majetok, svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Aduš a Ondrej sa stretnú v krčme v Podhradí a Adušovi sa podarí vymámiť od Trávu desiatku ako preddavok na kúpený jačmeň. Keď však príde Tráva po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa nájde iba ruiny a Adušovo prázdne vrecko. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hynie. Ondrej Tráva vystupuje ako priekupník a podnikateľ, ktorý má všetky znaky svojej triedy, dravosť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhŕňaní majetku.


E. Frazeologizmy

Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, napr. prirovnania, porekadlá, príslovia, ustálené slovné spojenia, napr. bežať ostošesť, streliť capa, vziať rozum do hrsti, tichá voda brehy myje, buchnúť klinec po hlavičke. Majú prenesený význam.
V umeleckej literatúre sa frazeologizmy využívajú predovšetkým v epickej próze (ako prostriedok štylizácie hovorovosti alebo jazyk, charakteristiky ľud. typu).
Funkcia frazeologizmov je bližšie priblížiť, charakterizovať. Rozdeľujeme ich:
a) ľudové (porekadlá, príslovia)
b) intelektuálne (čítať v knihe života)
c) europeizmy (vziať nohy na plecia, rozťať gordický uzol)
d) idiómy (od buka do buka, dínom-dánom)



Vznik slovenskej drámy

S rozvojom národného jazyka, slovenského meštiactva a národne uvedomelej inteligencie v prvej polovici 19. storočia vznikli možnosti utvárať vedomie ľudu a ich vzťah k národným ideálom pomocou divadla. Rozvoj divadla predpokladal dramatickú tvorbu. O šírenie divadla na Slovensku sa zaslúžil liptovský knihár Gašpar Fejerpatáky-Bélopotocký.
Slovenská dráma sa rodí v revolučnom období v obtiažnych podmienkach na rozdiel od poézie a prózy, ktoré nadväzujú na staršie tradície. Počiatky slovenskej drámy kladieme do obdobia rozpadu romantizmu odhliadnuc od tvorby Jána Chalúpku, ktorá vznikla pred revolúciou. V prvom desaťročí po revolúcii vznikli iba tri drámy, v nasledujúcich pätnástich rokoch ich vyšlo 100 od tridsiatich autorov.

A. Ján Chalupka

Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

Pod vplyvom racionalistických myšlienok podáva satirický pohľad na slovenské malomestské prostredie, v ktorom autor odhaľuje komické postavy „pánov” majstrov a magistrátnych úradníkov a špecifické prvky spoločenskej komiky, spočívajúcej v tom, ako tradične zaostalé prostredie chce aspoň navonok pôsobiť moderne a snaží sa prispôsobovať novým módnym prúdom prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta. Umelecky vyťažil z charakterovej a jazykovej komiky. Kocúrkovo i so svojimi postavami prechádza aj do jeho ďalších diel. Vytvoril tak myšlienkovo uzavretý dramatický celok. Nevyčerpateľným prameňom komickosti jeho hier je ľudská hlúposť a obmedzenosť, podaná formou anekdoty. Vysmieval sa z buržoázie, ktorá upadala do tesnošilstva, sama chcela mať bez práce poctivé vyživenie, pre svoje deti ako Tesnošilka pre svoju Aničku. Mala svojich predkov ako pán z Chudobíc. Janíkovia Tesnošilovia i Attilovia predstavujú buržoáziu v službách kapitalizmu, keď si bývalí predstavitelia buržoázie, len rozdelili „teplé miesta” v administratíve. Vysmieva sa z feudálneho cechovníctva a z rodových výsad, ktoré boli prekážkou rozvoja výroby a spoločenského pokroku. Ostro kritizuje cirkevné zariadenia a povrchných kňazov. Postavami študentov vystihol nástup nového pokolenia inteligencie. Je to fraška v troch dejstvách.
 
späť späť   21  |  22  |   23  |  24  |  25  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.