Postavy. Vytvára čiernobiele charaktery s univerzálnou platnosťou pre slovenské malomesto. Postavy sú spoločensky rozvrstvené – zeman, inteligencia, remeselník, študent.
Pán z Chudobíc – predstavuje spoločenskú vrstvu zemanov. Má medzery vo vzdelaní, ale napriek tomu je školským a cirkevným inšpektorom. V správaní doznieva spupnosť šľachty, po majetkovej stránke je nižšie, ako to naznačuje i jeho meno. Je vdovcom, žije sám so svojím synom. Pôvodom je Slovák, ale hlási sa k myšlienke „Veľkouhorstva”. V reči používa latinské a maďarské výrazy, hoci tieto jazyky dobre neovláda.
Tesnošil – čižmársky majster, žena Madlena, deti Anička a Honzík predstavujú remeselnícku vrstvu. Majster Tesnošil nekladie na prvé miesto kvalitu svojej práce. Chválenkár, je rád „dôležitý”. Oficiálne je hlavou rodiny, autoritatívny k žene a deťom, ale tí si aj tak robia, čo chcú. Odrodilec, ktorý svoju reč pretkáva maďarskými výrazmi, čo súčasnému divákovi sťažuje percepciu diela.
Jeho žena Madlena je plytká malomestská intrigánka. Je nekritická k deťom, Anička je „krásavica bez páru”, Honzíka ochraňuje i pred vlastným otcom nie práve „pedagogickým” spôsobom. Na mladých ľuďoch z mesta vidí každú smietku. Líška sa susede Vojteške, i jej synovi súcemu na ženenie, ale siete rozhadzuje na vyvoleného učiteľa.
Anička je „jednoduchá” v reči i spôsoboch, nešikovná, nevie ani navariť. Pobavila celé mesto, keď opekala nevypitvané prasa. Šikovná v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie.
Honzík vyznieva najsympatickejšie z Tesnošilovcov. Študent s drobnými hrieškami, ako je fajčenie, míňanie rodičovských peňazí.
Učiteľ Svoboda je mladý muž ušľachtilý menom i povahou, vzdelaný, ťažko dokončieval štúdium, lebo otec mu pred šiestimi rokmi umrel. Snaží sa získať miesto učiteľa v Kocúrkove, lebo chce doopatrovať matku ako vďačný syn. Nie je ustráchaný, nechýba mu optimizmus, je rozhodnutý vypomôcť si i včelárením, ak by peňazí nebolo dosť. Nedá so sebou manipulovať ani ako muž a vezme si ušľachtilú Ľudmilu, dcéru doterajšieho učiteľa. Je veselej povahy, na nerozoznanie od študentov. Je veľmi vtipný, neodpustí si i trefnú poznámku bokom na ľudí z Kocúrkova. Je zbehlý v cudzích jazykoch, uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, pokiaľ je administratíva maďarská, ale odmieta odnárodňovanie.

Dej. Prvé dejstvo V Kocúrkove zasadá cirkevný konvent a má zvoliť nového učiteľa, kandidáti sú dvaja. Majster Tesnošil, podporovaný ženou a susedkou, chce pomôcť Martinovi Vojtechovi, ktorého by mal rád za zaťa. Ženy zostanú samy a začne typická kocúrkovská „ženská hra” plná faloše a ohovárania. Tesnošil sa vráti s novinou, že bol zvolený neznámy Turčan, ktorého podporil pán z Chudobíc. Nový učiteľ má každú chvíľu doraziť so študentmi do Kocúrkova. To je signál pre kocúrkovské mamičky a dcéry, aby pružne upravovali svoje plány. Druhé dejstvo sa odohráva pod Tatrami, študenti sa vracajú cez hory domov. Medzi nimi je i Honzík Tesnošil, Martin Vojtech a učiteľ Svoboda. Vládne tam veselá nálada a súdržnosť. Podelia sa i s poslednou trochou stravy, čo im zvýšila, majú kontrabas, spievajú a Svoboda recituje zo Slávy dcéry. Študentov prepadnú zbojníci. Zjavia sa v neidealizovanej podobe. Tretie dejstvo. Učiteľ Svoboda prichádza do Kocúrkova, hlási sa u cirkevného a školského inšpektora. Pán z Chudobíc demonštruje svoju vzdelanosť používaním latinských formuliek. Vyniká hlavne jeho láska k maďarčine, ktorú neovláda. Na konci prichádza pán Tesnošil s novinou, že učiteľ si berie Ľudmilu, dcéru chudobného učiteľa. Madlena sa stretne so susedou a navzájom si vyhadzujú na oči, že chceli mať z dcér „rechtorky”. Život ide ďalej. Tesnošilovci naďalej sa budú obracať tam, skade vietor zaveje, „len aby v hanbe nezostali”.



B. Ján Palárik

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Cieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci a Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta – zemianstvo a inteligencia). Oslavuje vlastenectvo, úctu k rodnému jazyku a starostlivý vzťah k ľudu. Je to veselohra v troch dejstvách. Text oživuje rýmovaný verš.
Kompozícia:

 expozícia – zoznámenie sa s postavami a vzťahmi medzi nimi
 kolízia – oznámenie príchodu budúceho mladoženícha a zámena postáv grófky a jej spoločnice
 vyvrcholenie konfliktu – Rohon vyznáva lásku nepravej grófke, barón žiada o ruku nepravé dievča z ľudu
 rozuzlenie, vysvetlenie situácie, požehnanie mladému páru, účasť na konci dožinkovej slávnosti

Postavy. Miluša, dcéra učiteľa, vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii k Uhorsku. Vzdelaná, bystrá, sebavedomá v styku so šľachtou. Pozná cudzie jazyky, hrá na klavíri, je spoločníčkou mladej grófky, ktorú získala pre slovenskú vec.
Grófka Elisa Hrabovská, sirota, jej tútorom je barón Kostrovický, s ktorého synom je od detstva zasnúbená. Krásavica, milá k služobníctvu i k ľudu, priateľská k Miluši. Pod Milušiným vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.
Barón Ľudovít Kostrovický, snúbenec grófky Hrabovskej, je zhýčkaný veľkomestom, ušľachtilý a priateľský k Rohonovi, v citoch úprimný, dáva prednosť láske pred majetkom. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Má tendenciu vo všetkom uhorskom vidieť len maďarské.
Zememerač Rohon, priateľ baróna Kostrovického, pôvodom Slovák, ale štúdiom a prostredím pomaďarčený. Pod vplyvom Miluše sa vracia k svojim koreňom.