A. Anglická literatúra

Anglicko sa v 19. stor. stáva svetovou veľmocou s najvyvinutejším priemyslom a najväčšia koloniálna veľmoc. Prebiehali tu politické boje (konzervatívna strana liberáli = buržoázia), spoločenské a hospodárske pomery našli odraz aj v literatúre.
Charles Dickens je spätý so svojimi hrdinami, ktorí sú plní jeho trpkých skúseností z detstva (jeho otca uväznili pre dlhy) a s dôkladným poznaním spoločenskej štruktúry Anglicka. Kronika Pickwickovho klubu. Pán Pickwick je typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, dostáva sa do komických situácií. Jeho sluha Sám Weller sa riadi sedliackym rozumom. Pod jeho vplyvom sa mení komický Pickwick na charakterovú postavu. Vydiera ho advokátska firma, on sa dá radšej zatvoriť do väzenia, než by platil vydieračom. Toto anglický čitateľ nechápe ako útok na spoločnosť, pretože dielo je humoristické. Pickwick putuje po vidieku, aby lepšie poznal život. Miera kritiky anglickej buržoázie sa zvyšovala v románoch Oliver Twist, kde opisoval prostredie najbiednejších londýnskych vrstiev, odhaľuje pokrytectvo spoločnosti, obžaloba anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach.
V anglickej literatúre je dôležitá aj tvorba sestier Bronteových. Charlotte napísala román Jana Eyrová a Emily román Búrlivé výšiny.


B. Francúzska literatúra

Vo Francúzsku sa do popredia sa dostávala buržoázia, menili sa ekonomické, morálne i citové vzťahy, bolo treba ukázať ľudí v nových vzájomných vzťahoch o čo sa pokúšali predstavitelia kritického realizmu.

Henri Beyle Stendhal, zarytý nepriateľ aristokracie, bojoval v Napoleonovej armáde, bol odporcom kvetnatosti, uprednostňoval vecný štýl. Napísal román Červený a čierny. Ctižiadostivý mladík Julien Sorel je rozhodnutý skoncovať s chudobou, stane sa dôstojníkom. Po Napoleonovej porážke sa cez ženy dostáva do vysokej spoločnosti, keď postrelí svoju prvú milenku dostáva sa pred súd. Odmieta milosť a obviňuje spoločnosť. Popravia ho. Julien prehráva dobrovoľne v konflikte, v ktorom stojí čierna farba spoločnosti a červená farba túžby po plnom a vášnivom živote proti sebe.

Honore de Balzac uprednostňuje realistickú metódu odhaľovania vzťahu medzi ľudskými charaktermi a prostredím, spoločnosťou, pričom vplyvy prostredia na charakter nezjednodušuje. Vytváral typy, ktoré spolu tvoria obraz francúzskej spoločnosti 19. stor. V popredí záujmu bolo meštianstvo. Postavy prechádzajú viacerými dielami, kde dôverčiví a čistí ľudia podliehajú bezohľadným karieristom. Balzac vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha svojmu spoločenskému prostrediu. Cyklus Ľudská komédia obsahuje 97 diel, ktoré rozdelil do troch častí:

 Štúdie mravov, kde osvetľuje sociálne účinky: v Gobseckovi vytvoril typ úžerníka
 Filozofické štúdie osvetľujú príčiny spoločenských síl. Šagrénova koža s orientálnym námetom, mladý šľachtic sa chce zabiť, pretože nedokáže napísať dielo teória vôle. Dostane osliu kožu, ktorá plní jeho želania, a tým kráti jeho život.
Analytické štúdie - princípy všetkého diania vo svete: iba Fyziológia manželstva.

Dej románu Otec Goriot sa odvíja, v penzióne, ktorého majiteľkou je vdova Vauquerová. Do penziónu prichádza otec Goriot ako zámožný mešťan. Z márnomyseľnosti vydal jednu dcéru za šľachtica Restouda a druhú za bankára Nucingena. Ani jedno z týchto manželstiev nebolo založené na úprimnej láske, a preto aj stroskotávajú. Goriot nesmierne miluje svoje dcéry nezdravou láskou aj vtedy, keď cíti, že sa zaňho obidve hanbia a chcú ho obrať o všetok majetok. Jeho lásku k nim len zneužívajú. Krátko pred svojou smrťou už býva v izbe, ktorú by mal lepšie zariadenú aj ten najúbohejší sluha. Pri pohľade na ňu človeka zamrazí a srdce sa mu zovrie. Ponáša, sa na najsmutnejšiu väzenskú celu. Keď ťažko ochorie, dcéry ho navštívia len preto, aby ho obrali o posledné cenné veci. Pred svojou smrťou ich Goriot márne čaká. V posledných chvíľach života sa o neho nezištne stará jeho spolubývajúci študent Eugene de Rastignac. Aj v posledných chvíľach života sa v Goriotovej mysli stretávajú láska, i nenávisť k svojim dcéram. Ani jedna z nich mu nepríde ani na pohreb.

Okrem otca Goriota Balzac v tomto románe vykreslil niekoľko ďalších výrazných postáv. Jednou z nich je aj ctižiadostivý študent právnickej fakulty Eugene de Rastignac, ktorý tiež býva v penzióne. Na doporučenie svojej tety sa dostáva do kontaktu významnej osobnosti parížskej spoločnosti, vikomtesy de Beauséant. Tu sa najprv zaľúbi do staršej Goriotovej dcéry Anastasie a potom do jej sestry Delphine. Keď sa to Goriot dozvie, teší sa zo šťastia svojej dcéry. Dáva im posledné peniaze na útulný byt, akoby cítil že práve Rastignac sa oňho postará v posledných chvíľach života. V tomto románe nám Balzac realisticky odkrýva morálku vtedajšej parížskej spoločnosti. V ďalších románoch sa potom s Rastignacom stretávame ako s úspešným karieristom.

Vidiecky básnik Encien de Rubempré, hrdina Stratených ilúzií, nie je o nič menej. ctižiadostivý, no chýba mu pevný charakter. Poznáva finančné a intrigánske zákulisie literárneho života v Paríži, ochotne sa ponára do sveta slávy a vášne, avšak vo svojej márnomyseľnosti myslí len na okamžitý úspech. Aký rýchly bol jeho vzostup, taký bol aj jeho pád. Pokračovanie Lucienových osudov je ďalej podané v dramatickom a napínavom deji románu Lesk a bieda kurtizán. Na osudoch jednotlivých postáv tu Balzac odhaľuje vládnuce spoločenské vzťahy, v ktorých o kariére i o láske rozhodujú peniaze. Zvláštne miesto v týchto románoch zaujíma postava Vautrina, ktorá je spájajúcim článkom trilógie. Tento zbeh z galejí sa pomstí spoločnosti tým, že si osvojí jej zbrane a využíva ich potom už ako náčelník polície pre seba. Rodinný život starého Grangdeta z Balzacovej, knihy Eugénia Grandetová je len pokračovaním Grandetových špekulácií. Slová chladného úžerníka Gobsecka (z diela Gobseck) sa zabodávajú do sŕdc obetí ako ostrý nôž.